𝑴𝒊𝒆𝒓 𝑺𝒌𝒂𝒛𝒂 𝒂𝒍𝒆𝒃𝒐 𝑳𝒂𝒔𝒌𝒂?

𝟒. 𝒌𝒂𝒑𝒊𝒕𝒐𝒍𝒂

Ráno som vstala s veľkými bolesťami hlavy. Moje telo ostalo nehybné no a moje hrdlo už dávno vzdal boj. Ťažko som si otvorila oči a pozerala na spiaceho Bena ktorý sedel na kresle oproti mňa. Určite mu nebolo pohodlné tam prespať celú noc. Jemne otvoril oči a pozrel sa na mňa. ,,Ami už ti je lepšie" pribehol ku mňe a naklonil sa aby mi skontroloval horúčku. ,,Bože to stále neodchádza, ale je to už o kus lepšie ako včera." ja som sa len usmiala lebo vážne na viac som sa nezmohla. Ale on mi samozrejme úsmev neopätoval skôr má zabíjal pohľadom. Vedela som že si ešte vypočujem najmenej 3 hodinovú prednášku aké to bolo nezodpovedné. Ale úprimne mi to bolo celkom jedno pretože neľutujem ani sekundu že som tam ostala sedieť. Do izby vošla lekárka ktorá mi dala nové obklady a čudný lekvár proti bolesti hrdlu. Ťažko som ho prehltla a možno sa mi na kraj oka vytlačila mala slza ktorá symbolizovala bolesť ktorú zažívam, ale som to nakoniec ťažko ale zvládla. Bola som na seba pyšná. Jemne som sa posadila a snažila dať do seba aspoň kus polievky čo bolo pre moje hrdlo ďalší súboj, ale už som musela niečo zjesť pretože môj žalúdok trpel. Nevládala som ani tanier držať ale nakoniec som zjedla kus a môj žalúdok bol o niečo plnší. Položila som späť tanier na stolík a zabambúšila sa späť do paplóna. Ben si zľahka zývol.
,,Bože nechcel som to preberať keď si chorá ale musím ti povedať že si fakt tupá." pozrela som sa naňho ako keby bol o niečo lepší. Snažila som sa brániť ale len ústa som otvárala a ani jeden hlások nevypadol. Bolo márné sa snažiť. No skôr to bolo trápne. Rozprával mi asi hodinu aj pól a pre moje nadšenie povedal že pokračovanie nechá na pozdejšie. Moja hlava tá išla vybuchnúť do slova. Ľahla som si s tým vedomím že idem spať ale nevedela som. Prespala som necelé dva dni. Jasné že som bola ako energetická bomba. Ale nemohla som sa ani postaviť pretože mi to Ben zakázal. Nechápala som čo má stále za problém. Hodila som na seba hrubšiu deku dala som si papuče a otvorila do korán okno. Studený vánok sa pustil dnu ako stále bez zábran . Bola to moja návšteva na ktorú som sa stále nesmierne tešila. Prefúkla mi líca ako náznak bozku od blízkej osoby. Oprela som si hlavu o okno a pozorovala hviezdy. Boli krásne v ten moment som mala pocit ako keby svietili iba pre mňa. Bolo to príjemné. Zavrela som si oči a ostala tam sedieť ešte dobrú hodinu kým má dobre neprefúklo a nezačala mi byť nesmierná zima. Rýchlo som zavrela okno a ľahla späť do postele. Zavrela oči a hneď tuho zaspala.

Sedela som na neznámej stoličke v neznámej izbe . Bola som pripútaná a mala som zalepené ústa lepiacou páskou. Všetko som videla rozmazane. Celá miestnosť bola dosť tmavá. Zrazu vošiel chalan v čiernom plášti a na hlave mal kapucňu. Jediné čo som videla boli jeho oči, boli čierne ako tma. Temné veľmi temné. Cítila som nenávisť a zradu. Prišiel ku mne bližšie zdvihol mi bradu a do široka sa usmial. Jeho čierne oči prepalovali tie moje. Cítila som ako zo mňa jednoducho číta. Preňho som bola ako otvorená kniha alebo rovno celá knižnica.
,,Princezná čoskoro sa vidíme." pošepkal mi a zmizol. Rýchlo som vstala a chytila si hruď. Moje srdce búšilo ako šialené. Bála som sa? Možno aj hej. Bol iný ako féri alebo dokonca víly. Chytila som si líca a horeli. Že by to bol len sen? Áno bol keďže som sedela v posteli vo svojej izbe a nie pripútana na stoličke daakym šialencom. Ja som už toho chlapca niekde videla. Ale kde? Nevedela som kde som ho už stretla. Ale vedela som že niečo príde a ten sen mi to len potvrdil.
Do izby mi vošla tá istá lekárka. Zase mi vymenila obklad a dala ten nechutný lekvár na hrdlo. ,,Vaše Veličenstvo ako sa dnes cítite? " ,,Už o veľa lepšie ďakujem " áno už som sa cítila o veľa lepšie. Pridlho som už ležala necítila som sa dobre celé dni v posteli. Prešiel týždeň a ja som bola ešte stále chorá.  Nechápala som čo to mohlo byť so mnou ale veľmi sa mi to už nepáčilo. Bolo to až podozrivé chrípka netrvá mesiac. Lekárka kývla hlavou a opustila miestnosť. Za ňou sa vystriedal Ben. Jemne sa usmial. ,,No ako ti je princezná? " sadol si do kresla a pozoroval každý môj pohyb. ,,Ale už lepšie aj hrdlo má už toľko nebolí." jemne som pošepkala. ,,Tak je dobre."
Povzdychol si ale zrak nespúštal zo mňa ,,Potrebuješ ešte niečo? Alebo ma teraz ideš zabíjať pohľadom? " zdvihla som si jednu stranu obočia. ,,No vlastne je tu niečo čo chcem s tebou prebrať ale nechcem ta otravovať keď si chorá." oh, aké mile od neho. Lebo keď mi to nedopovie vôbec si s tým nebudem lámať hlavu že o čo ide. Má ma presne prečítanú. Blbec.
,,Lebo keď sa tu na mňa budeš pozerať to nebude vôbec otravné. Radšej začni lebo sa zbláznim." jemne sa zasmial.
,,Máš pravdu. Je tu niečo o čom som sa mal s tebou porozprávať po príchode z mesta. Ale ochorela si a nechcel som ta už rušiť"  ,,Budeš ešte alebo už pojdes rovno k veci? " zasmiala som sa. ,,Ešte si to rozmyslím." zasmial sa somnou. ,,Dobre dobre teraz k veci. Počul som ako si rozmýšľala nad bariérou. A tvoji rodičia chcú aby si nato zabudla. Za bariérou je niečo zlé čo ešte nikto nevie čo to môže byť. Viac ti nemôžem povedať." No to bolo rýchle.  niečo zlé? A nikto o tom nevie nič prosím. Nie som dieťa. Chápem že mi všetci klamú a moji rodičia veľmi dobre vedia o čo ide. Pred tým zlým má  chránia čo je za bariérou? Mám im povedať o tom mojom sne? Neviem.  Nemala som dobrý pocit už dlhšiu dobu.  ,,Akože nič nevedia?" bolo to smiešné ako nevie klamať. On dobre vedel že to kráľ s kráľovnou veľmi dobre vedia. Kde by mi už povedali pravdu. Si myslia že som taká sprostá a natoľko tvrdohlavá a nezodpovedná že by som preliezla bariéru alebo sa nejak dostala cez ňu a vyhľadávala nebezpečenstvo až taká odvážna bohužiaľ nie som takže môžu byť spokojný.  ,,Určite vedia len mňe to nepovedali. Ako by si nevedela" aspoň to nepoprel.  ,,Hmm je to zbytočné sa zaoberať s tým. " zdvihol obočie ako znak súhlasu ale ako aj nedôvery. Kus ma to zabolelo.

Ale dobre si myslel nenechám to tak. Možno som nezodpovedná ale viem to kontrolovať. Potrebujem sa dostať do mesta do knižnice. A nájsť knihy o histórie kráľovstva. Celú históriu nie len štvrťku z toho čo ma učia. Určite niekde schovali celú históriu a nie len začiatok dobra . Bola som milo prekvapená ako ma poznal aj keď nie úplne ale už sa naučil veľa. Je mojím osobným strážcom už skoro pól roka. A zatiaľ sa nestažujem naopak som zaňho rada . Aj keď je to niekedy kretén ale som zaňho rada.
,,No hovor aké riziko tento raz chceš podstúpiť?" ako som vravela rýchlo sa učí. ,,Asi teba oklamať neviem čo? " prekrútil očami. ,,Samozrejme že nie. Som tvoj strážca a ešte k tomu OSOBNÝ. Hovorí ti to niečo? " zasmiala som sa. Mal pravdu. Aj tak by to čo najskôr zistil.  ,,Potrebujeme sa dostať do mesta  do knižnice. Musíme nájsť knihy o celej histórie. Od začiatok až po krásny bez zla či temnoty koniec." chytil si bradu bolo na ňom vidieť že rozmýšľa.
,,Keďže si do toho už ako vidím zatiahla aj mňa tak asi musím spolupracovať. Ale princezná ako ta dostanem z paláca bez toho aby ta spoznali? "  Hmm to bola vynikajúca otázka ale netušila som. Povolanie od otca už určite nedostaneme aj kebyze sa na hlavu obrátíme. A mama tá mi nepomôže ako iné moderné matky robia ona to isté čo otec. Takže sme ostali na tom sami. Museli sme spoliehať na našu kreativitu a nápaditosť. A zrazu mi došlo. Bože ved to celý čas mám pod nosom. Rytierska uniforma. Stačí keď mi Ben nejakú zoženie. Áno vedela som že moja hlava nesklame. ,,Ben už to mám! Stačí keď mi zoženieš tvoju uniformu." pozrel sa na mňa a začal sa zo srdca smiať. Robí si zo mňa srandu či ako to mám brať? Ja tu vážne rozmýšľám a on sa mi smeje toto nie je dosť na nič spolupráca. ,,Čo je také smiešné?" ,,Vieš princezná t-tu chlapi nemerajú 150centimetrov." pokračoval v smiechu. ,,Tu majú po niektorý aj 2 metre a postavu nato tiež nemáš. By si sa nebodaj v tom stratila. To by bolo vážne nebezpečné." aj keď sa mi smial mal pravdu. Na toto som nemyslela. Je pravda že oproti ním som len omrvinka ale lepší nápad nemám.
,,A čo tak keby si si dala uniformu pre slúžky? Tá by bola bezpečnejšia." ,, Bože ešte sa mi budeš dlho smiať. Toto nie je smiešné. " ,,Máš prav-d-du. " ,,Ja už ti nepovie nič. Ale aspoň ten tvoj nápad je skvelý keď už humor máš na nič. Ale ako si zakryjem tvár? "