¥~RAYAN~¥

PROLOGUE

Ako deti si myslíme, že život je prechádzka rúžovým sadom. Máme ten pocit, pretože nás všetci členovia našej rodiny obskakujú, ochraňujú a zoznamujú nás s ľuďmi, ktorí sô na nás rovnako milý a vítajú nás s úsmevom na tvári. Naším najväčším nepriateľom je len moment, kedy nám rodičia z dobrého dôvodu, v rámci výchoy v dobrého človeka, odoprú v daný moment to po čom túžime. Začneme nezmyselný boj o to aby sme vyhrali rodičov na našu stranu čo sa len málokedy podarí. Samozrejme nás niekedy zbijú, napomenú, alebo nám dajú trest s ktorým niesme práve dvakrát spokojný. Robíme so seba hlupáčikov a chudáčikov kvôli úplným banalitám, no sme deti.... rozumu sme veľa nepobrali, veľa vecí sa ešte musíme naučiž a vidíme len to čo nám dovolíte.

Problém nastáva až v takzvanom "období vzdoru", v našej milovanej puberte. Trieskajú s nami hormóny, prvé lásky, hádky a viditeľné nepochopenie medzi nami a rodičmi. Blbé je, že či chceme alebo nie, niesme ešte dostatočne zodpovedný a oťukaný na to aby sme s nimi mohli pretrhnúť kontakty (aj keď záleží od človeka a uhle pohľadu). Tak či ak sa skôr či neskôr zase udobríme a na nejaký čas je pokoj a harmónia kým nenastane 'další problém a ďalšia hlučná a nepríjemná výmena názorov.

Nie tak neskôr po tomto pubertálnom období však nastáva moment, ktorý by som popísala ako ,,Pretrhnutie mračien v ajhoršj búrke v sprievode jasného slnečného svetla priamo stredom čierny búrkových mračien". Tento moment u každého nastáva v inom veku lebo každý máme iné prostredie v ktorom vyrastáme a aj ľudí okolo seba. Je to moment kedy si uvedomíme, že sme vykročili z tej čarovnej krajiny v ktorej sme boli vychovávaný a čelíme tvrdej realite. Všetkým tým skutočným problémom ktoré na nás čakajú vo svete. Neustále polená pod nohami a veľké neočakávané búrky na mori, ktorím práve teraz čelíme prvýkrát úplne sami a je na každom z nás aké kroky zvolí aby sa z tejto búrky dostal. Padá na nás neuveriteľná zodpovednosť zvoliť správne kroky a slová pretože tu už na každom z nás záleží ako sa náš príbeh bude odohrávať ďalej. Je na nás či sa necháme poaziť nedôveou iných ľudí v nás, depresiou, chorobou, traumou, úrazom, počasím, alebo aj vlastnou rodinou, ktoá nám prestala ukazovať svoju svetlú stránku a ukázala nám, že najväčšie bolesti sú zrada, klamstvá a dýka do chrbta od nečakaných ľudí.

Buďme silý a postavme sa búrke so silou, odvahou a dôverou sami v seba!