¥~RAYAN~¥

- DARAN HAWK -

V hlave mi trešťalo ako zvony na kostolnej veži. Po tom, čo som sa ako tak premohla a otvorila som oči, všimla som si, že mám ruky zviazané a pripevnené lanom o strop a nohy mám len spustené nadol. Pomaly som začínala cítiť bolesť v rukách ako bola celá moja váha uprená na predlaktia rúk. Nevedela som kde v pekle som sa ocitla, no bolo to nejaké tmavé väzenie bez okien. Výborne Rayan, padla si komodorovy rovno do tých jeho špinavých rúk. Dúfam len, že sú ostatný v poriadku.

,,Ale ale ale, koho že to tu máme? Niekto si tu nedával pozor a nechal sa chytiť ako také divé zviera." Vidideť komodora z diaľky bolo dosť nepríjemné, ale mať ho takto blízko pred sebou mi otáčalo žalúdok, napriek tomu, že bol celkom prázdny. 

,,Zdravím vás komodor a to aj napriek tomu, že mi je vaša prítomnosť nanajvýš nepríjemná a proti srsti. Ak by ste bolitaký láskavý a zmenili moju momentálnu, polohu bol by som vám viac než zaviazaný."

,,Vidím, že humor ťa neopúšťa ani v tejto pre teba veľmi nevýhodnej situácí, ale nuž čo, to už nechávam na teba. Rád by som ti vyhovel, ale obaja veľmi dobre vieme, že to nieje možné. Keď už ťa tu konečné mám takto v hrsti, zavretého a zviazaného, konečne môžem zistiť kto vlastne si." Pristúpil ku mne a so zauatým a dychtivým pohľadom siahol na moju kapucu aj s maskou a odhalil tak moju tvár, ktorú sa mi už viac nepodarí skrývať.

,,Tak to si zo mňa robíte srandu. Takže nielenže mi strpčuje život nejaké dvadsať ročné decko, ale dokonca žena? Teraz neviem či sa mám smiať, že mala žena toľko odvahy a ešte sa potom nechá aj chytiť, alebo zúriť ešte viac keď si pomylím, že medzi chudobincom behá takýto skvost." Natiahol ruku k mojej tvári a pohladkal ma svojími odpornými, úchylnými prstami. V ten moment som sa odtiahla a napľula mu do tváre.

,,Opovážte sa ma ešte raz dotknúť, inak za seba neručím. Niesom jedna z tých vašich ľahkých žien ktoré poznáte, mňa sa len tak nezmocníte. Navyše, takému nechutnému človeku ako ste vy by som sa neoddala ani keby ste boli posledným mužom na tejto planéte!"

,,Hmmhmm, vidím že si nielen krásna, ale aj divoká. Také mám ešte radšej." Zotrel si moje sliny z tváre, pousmial sa a pristúpil blízko ku mne. Zrazu schmatol moju tvá medzi prsty a vážnym pohľadom sa mi zadíval do očí. ,,Teraz ti dám na výber dušička aby si nepovedala, že som neférový. Máš dve možnosti, buď sa staneš mojou osobnou konkubínou a neskôr možno aj ženou, alebo ťa tu najskôr nechám zbičovať a potom poviem niekoľkým mužom, nech si to s tebou užijú a ver mi, že vyberiem takých, ktorý ženskú nevideli veľmi dlhý čas. Takže, čo z toho si vybereš?"

,,Nikdy v živote sa nestanem vašou konkubínou a už vôbec nie ženou. To sa radšej nechám zbičovať alebo aj zabiť, ale nikdy sa nestanem vašou!"

,,No uvidíme či po bičovaní zmeníš názor a ak nie, tak si ťa hold budm musieť nechať ujsť, ale možno zmením názor ja a vezmem si ťa aj zbičovanú proti tvojej vôli. Vojak! Vezmite si bič z piatich lán a uštedrite jej päťdesiat rán. Ak medzitým omdlie dokonite rozkaz a príďte za mnou."

,,Rozkaz pane, vykonám." Len čo komodor opustil vezenie, vojak vybral bič a konal tak ako mu bolo prikázané. Npriahol sa a zaznela pvá rana, ktorá zanechala rovno päť bolestivých rán na chrbte. Napriek oblečeniu, ktoré mi bolo ponechané, po ďalších piatich to látka už nevydržala a rany začali nielen bolieť, ale aj krvácať a pekelne páliť. Nemohla som sa však vzdať pretože som ostatným sľúbila, že sa k nim vždy vrátim. A tak som len vysela za nepríjemné laná, ktoré som držala na zmiernenie bolesti, držala si dolnú peru aby som nevydala žiadny bolestný ston, pretože takú radosť mu urobiť nemôžem a dúfala som, že to moje telo vydrží.

Ako čas plynul a miestnosťou sa ozývali rany bičom, myslela som na mesto, ktoré mi bolo domovom, ľudí, ktorí mi boli rodinou a prátov, ktorí pre nás boli neexistujúcou záchranou, pretože ako už povedal komodor, neukázali sa už 15 rokov. Pre mňa však stále existovala nádej aj keď len malá, že aj keď ich neuvidím počas života, možno ich stretnem aspoň po smrti. A tak s poslednu päťdesiatou ranou, ktorá tvorila sto krvácajúcich a bolestivých rán, som stratila vedomie a uvolnila celé telo.