Ku hviezdam... (ONC 2024)

6. kapitola

S Carou sme sa na seba odhodlane pozreli, vedeli sme, že tento boj je len na nás. Museli sme zozbierať všetku silu a odvahu, ktorú sme v sebe mali. Nebolo však len na nás ich poraziť.

,,Nechceš sa k nám pridať?" obrátila som sa na lovca, ktorý nadvihol obočie, no zobral luk a nachystal si šípy.

,,Toto si nenechám újsť, potom sa však porozprávame čarodejnice," posmešne som si odfrkla a vrátila som sa do bojovej pozície.

,,Čo budeme robiť?" Opýtala sa Calla a zneškodnila ďalšieho nepozvaného hosťa, ktorý sa na ňu chystal zaútočiť.

,,Tieto tvory sú temné, už dlho ich nikto nevidel. Nemajú tu byť!" Rukou som sa natiahla po oheň a poslala som ho na jedného z nich, ktorý len hlasno zavrčal a vyparil sa.

,,Ako je potom možné, že sú späť?" Opýtal sa lovec a zapichol svoj meč do hrude ďalšiemu.

Darilo sa nám zneškodniť prvé temné tvory, no nemohli sme zneškodniť každého. Bolo takmer nemožné, aby sme také niečo dokázali len my traja. Potrebovali sme pomoc, no nemohli sme zároveň nikoho nútiť sa im postaviť. Mladší čarodejníci nemajú tak vyvinúté schopnosti, aby dokázali bojovať niekoľko hodín. Ak by používali svoje schopnosti dlhšie, ako by sa patrilo, vyčerpali by sa a to by bol ich koniec.

Museli sme to zvládnuť my.

Bolo len na nás, ako sa rozhodneme zareagovať, prečo to však bolo také ťažké? Obe sme mali strach. Životy mnohých ľudí záviseli od našej vôle bojovať.

,,Millie, pozor!"Skríkla Calla, no skôr ako som sa stihla otočiť ma tvor s obrovskými krídlami stiahol na zem a priklincoval ma svojím šupinatým telom. Váha, pod ktorou som sa nachádzala bola ťažká, bolo náročné sa uhýbať jeho uhryznutiam a obrovským ostrým zubom, ktoré chcel zahryznúť do môjho krku. Ruky som zaprela silou do jeho mohutného tela a snažila som sa v sebe prebudiť mágiu, ktorá však so mnou nespolupracovala.

Bolo ťažké sa sústrediť, keď som sa musela uhýbať jeho zbesilým útokom. Privrela som oči a silnejšie som do príšery zaprela. Letmo som zazrela ako sa ku mne rýchlo blížil Drake a napriahol svoj meč. Príšeru zbavil hlavy a zbytok tela sa rozplynul do vzduchu. Prerývane som dýchala a snažila som sa lapiť dych.

,,Si v poriadku?" Drake si ma premeral od hlavy až po päty drsným pohľadom a napriahol ku mne ruku. S radosťou som ju prijala a oprášila som sa. Vycítila som však, že náš boj neskončil, ba priam sa začal.

Ukľudnila som svoju myseľ a sústredila som sa na celú svoju energiu.

,,Čo chceš spraviť?" Pribehla ku mne Calla a zatriasla mnou. Jej ruku som striasla z môjho ramena a otvorila som oči. Námeste dediny bolo spustošené, šíril sa tu dym a obytné domy boli nepoužiteľné.

Čakalo nás veľa opráv.

,,Vieš, čo musím spraviť. Ak ich chceme zastaviť, použijem celú svoju energiu na vytvorenie bariéry alebo kupoly, ktorá žiadne príšery nevpustí dnu."

,,Zbláznila si sa? Môže ťa to zabiť," samozrejme, že som poznala riziká. Uvoľnenie takého množstva energie ma naozaj mohlo zabiť, ale čo iné mi zostávalo? Nemohla som dopustiť, aby celé naše mesto ľahlo popolom. Bolo mojou úlohou zastaviť akúkoľvek blížiacu sa hrozbu.

,,Calla. Ak to neurobím, zlyháme. Pozri sa okolo seba, čo vidíš? Zničené domy, dym a určite cítiš tak ako ja, že sa blížia ďalší. Ak mi pomôžeš, nezabije ma to. Áno, budeme vysílené obidve, ale stále lepšie ako smrť," Calla prikývla a vytiahla zo zadného vrecka dýku.

,,Čo chceš spraviť s tou dýkou?" Drake nevyzeral nadšene z toho, že Calla vytiahla dýku. Pravdou bolo, že použitie tohto druhu mágie si vyžadovalo krv, našu krv.

,,Ak chceme zachrániť mesto, musíme vytvoriť bariéru. Táto bariéra bude spojená s našimi životmi. Spojíme ju s našou životnou silou a po zaniknutí hrozby ju len my môžeme zrušiť. Krvou sa bariéra stane silnejšou, odolnejšou a nebude ju nutné často obnovovať," nepovedala som mu však, že pravdepodobnosť úspechu je mizivá. Nikdy v živote som toto kúzlo nerobila, pravdou bolo, že som o tom čítala v matkinej knihe, ktorú som našla v podkroví.

,,Tvoja priateľka povedala, že je to silné kúzlo, ktoré ťa môže zabiť."

,,Áno, to je pravda. Avšak, na toto kúzlo nebudem sama. Calla sa ku mne pridá a teda neumriem, budem síce pár dní trochu mimo, ale to nie je nič, čo by som nezvládla. Aspoň si oddýchnem." Mykla som plecami a zobrala som si od Cally dýku. Prerezala som si dlaň a spojila ju s dlaňou Cally.

Obidve sme zavreli oči a začali sme odriekať rovnaké slová. Lovec nemohol vedieť, čo odriekame pretože sa jednalo o pradávny jazyk našich predkov. Všetky silné kúzla, kliatby a protikliatby museli byť vyrieknuté magičtinou.

Magičtina bol pradávny jazyk z obdobia staroveku. V tom období dokonca existovala aj samostatná abeceda, množstvo kníh sa prekladalo do nášho jazyku pretože v tom období bolo na svete množstvo ľudí s darom ako mám ja alebo Calla. Na svete bolo už veľmi málo ľudí, ktorí dokázali nášmu jazyku rozumieť alebo ním písať.

Cítila som ako sa pri nás zdvihol vietor, vlasy mi príjemne viali a s Callou sme sa silnejšie držali za ruky. Energia nami prúdila a postupne nás naozaj vyčerpávala.

,,Millie, je to náročné," zamrmlala Calla a ja som jej verila. Sama som začala ťažšie dýchať a cítila som ako mi vrie krv v žilách.

,,Preboha, veď vy ste fialové!" Skríkol Drake, no nenechali sme sa rozhodiť. Museli sme kúzlo dokončiť inak by sa obrátilo proti nám.

,,Ešte pár minút a bude po všetkom," zakričala som, pretože sa zdvihol silný vietor, ktorý prehučal aj naše hlasy.

Posledný verš a bol koniec.

Vietor ustál a my sme pomaly otvorili oči. Zapotácala som sa dozadu, no Drake ma zachytil skôr ako som stihla padnúť na zadok.

,,S-som v poriadku, Calla?" menovaná prikývla a ja som si vydýchla.

,,Ako vieme, že to fungovalo?" Drake ma podopieral a ja som sa nevzpierala. Nemala som energiu odtiahnúť sa od neho, navyše sa mi istým spôsobom páčilo, že sa o mňa zaujímal. Millie, preskočilo ti!

,,Uvidíš," žmurkla som na neho a spolu s ním som sa otočila o 180 stupňov, presne na východ. Kupola, ktorú sa nám podarilo vytvoriť naozaj fungovala, žiarila fialovou farbou vždy, keď sa k nej priblížili príšery.

,,Prvé dni bude kupola menej odolná, je potrebné strážiť ju. Ak sčernie znamená to, že jedna z nás je príliš slabá." Ja aj Calla sme si potrebovali poriadne oddýchnuť. Museli sme nazbierať dostatok energie na naše každodenné fungovanie a na ochranu bariéry, ktorá chránila mesto pred vpádmi monštier, ktoré nás začali ohrozovať.

Čakalo nás ešte množstvo práce, ale až neskôr.

,,Calla, bež domov. Ja idem tiež a zajtra sa stretneme u mňa. Musíme prebrať čo sa stalo a hlavne, prečo sa to stalo. Niekto sa rozhodol, že na nás začne útočiť a my potrebujeme vedieť proti komu vlastne stojíme." Calla prikývla a ležerným krokom sa vybrala domov.

,,Viem, že by som ťa nemala o nič žiadať, ale prosím ťa daj pozor na Callu, skontroluj ju aspoň raz za pár hodín. Je mladá a jej energia môže byť nestabilná po takomto kúzle. Potrebujem vedieť, že bude v poriadku,"

,,A ty čo? Teba netreba kontrolovať?" Opýtal sa pochybovačne a ja som nadvihla prekvapene obočie.

,,Dôležitejšia je Calla ako ja. Ja to zvládnem, viem kedy mám dosť. Trvalo mi to síce dlho, ale ovládam svoju mágiu oveľa lepšie ako Calla, ona sa dokáže rýchlo vyčerpať," Drake prikývol a pomohol mi dostať sa domov. Rozlúčila som sa s ním a vstúpila som dnu.

Spravila som si čaj a ľahla som si na gauč.

Ani neviem ako a zaspala som priamo na gauči.

1249 slov