Lea

4.časť

„Lea?" zakričal zdiaľky na mňa a začal sa pomaly približovať ku mne. „Si to ty?" 

Dopekla je to on. Čo mám teraz spraviť? Mám rýchlo zdrhnúť alebo mu čeliť so vztýčenou hlavou  a ukončiť to? Rozbehla som sa priamo k nemu bez dlhého rozmýšľania. Spomalil a už z dvojročného zvyku mi otváral náruč a usmieval sa akoby si myslel, že som sa za ním rozbehla od radosti, že ho vidím. Pche! Skoro som sa povracala z jeho falošnosti a to ma vytočilo do nepríčetnosti. Ako sa len opovažuje sa na mňa tak veselo usmievať, akoby sa vôbec nič nestalo! To mi dodalo skrytú odvahu a keď som k nemu dobehla z celej sily som napriahla ruku a vrazila som mu automaticky päsťou do jeho slizkej, ožraneckej a nechutnej tváre. Nestihol sa ani uhnúť, pretože toto by odo mňa nikto nečakal (ani ja sama). Zapotácal sa. 

Mňa však namiesto pocitu zadosťučinenia okamžite zasiahla ostrá bolesť. Sakra! Sakra! Sakra! Asi som si zlomila zápästie. Prečo to vo filmoch vyzerá omnoho jednoduchšie. Príšerne to teraz bolí! 

Denis sa až po chvíli spamätal: „Ty si mi normálne jednu vrazila. Ty štetka! To mám kurva za čo?"

Fuj ako z neho tiahlo. Musel byť riadne opitý. Okamžite som zabudla na moju bolesť. Teraz som už vážne nahnevaná: „Prosím? Ako si mi to povedal? Ako sa len opovažuješ nazývať ma tak. Za čo som si to zaslúžila? Za to, že som ti bola celé tie dva roky verná, kým ty si ma podvádzal na každom kroku s každou babou, ktorá ti rozkročila nohy, aj keď si vedel, že som ti to všetko odpustila a myslela som, že sa zmeníš... ale dnes som vás znovu spolu videla, takže ty veľmi dobre vieš za čo! Nebudem sa len nečinne prizerať ako sa so mnou stále len zahrávaš a namiesto toho aby si si našiel medzi svojimi nohami nejaké gule a povedal mi pravdu, tak ma neustále vodíš za nos. Koľko sme už spolu? To si nezaslúžim ani len štipku úcty a dôstojnosti po takom dlhom čase? A nie ja idem cestou z mesta cez park, kde sa tam verejne dobre že zasa nevyj***š s tou prekliatou kur.." 

„Dávaj si pozor na to čo hovoríš!" zašepkal mi do ucha, silno ma zdrapil za moje zranené zápästie a dodal: „lebo sa ti môže niečo stať..."

„Denis, čo to hovoríš?"zdesene som zhíkla. „Prestaň to bolí..." vykríkla som a poobzerala sa okolo seba, či nenájdem nejakú pomoc. Nikto tam nebol a ja som začínala byť zúfalá. „Denis to stačí! Nevidíš, že mi ubližuješ!"  Snažila som sa ho odtlačiť, ale márne. 

„Sklapni! Ja tu určujem kedy stačí a kedy nie!" Zovrel mi ešte pevnejšie zápästie a mne od bolesti, zlosti a od zúfalosti vyhŕkli slzy do očí. 

Už mi bolo všetko jedno a z plných pľúc som naňho vyštekla bez premyslenia: „Myslíš si, že sa ťa bojím, keď mi iba stlačíš ruku? Ani omylom! Pozri sa na seba čo sa z teba stalo? Si šťastný? Dievča, ktoré ťa milovalo najviac na svete ti tu plače od bolesti, ktorú jej spôsobuješ TY! Klesol si v mojich očiach na samé dno a možno aj hlbšie. JE KONIEC! Si len jedno bezcitné ožraté a úbohé hovädo bez úrovne! Ani sa nečudujem, že ťa tvoj otec opustil, keď musel mať za syna TEB.." Fľask. 

„Zopakuj to!" Fľask. „Tak mi to zopakuj!"zareval na mňa. Fľask. „Teraz už držíš hubu čo? Ešte stále sa ma nebojíš. Keď som také hovädo, tak ti kurva ukážem ako veľmi viem byť zlý." 

Líce ma neskutočne pálilo od bolesti a krútila sa mi hlava. Denis prosím nechaj ma už na pokoji!  Vyslovila som tichú prosbu smerom k nemu, ale už som nemala silu ani len otvoriť ústa a vedela som, že by sa aj tak neupokojil. Až teraz som ho úplne rozzúrila a ešte keď pil, tak bol agresívny dvojnásobne. Kľačala som na kolenách a ticho vzlykala. Nikdy by som si nemyslela, že môže byť niečoho takého schopný. Udrieť ženu a dokonca trikrát! Bojím sa ho. Môj odpor ku nemu vzrastá zo sekundy na sekundu, ale už nemôžem vstať. Nohy ma neposlúchajú a na moju pravú ruku sa už viac nemôžem spoliehať. 

Panebože! Čo to robí?! Nech si nerozopína nohavice.. Nie! Snažím sa aspoň odplaziť preč a kričať, ale nikto neodpovedá na moje volanie. Jedinou odpoveďou mi je facka na druhé líce ... a tma.