Lea

7.časť

Takže to nebol iba sen! Opatrne som pootočila hlavu smerom k nemu tak, aby som ho nezobudila. Hneď prvý pohľad naňho mi takmer vyrazil dych. Končeky jeho strapatých vlasov mu zľahka padali na čelo a zakrývali drobnú jazvu nad obočím. Nech už k nej prišiel akokoľvek, musela som premáhať, aby som sa jej nedotkla. Opäť ma som mala to známe nutkanie ako u Pauly v kuchyni, keď sa načiahol cezo mňa po tú osudnú soľničku a... Ako mu len odolať, keď tu leží s jemne pootvorenými perami, vytvarovanými do jemného úsmevu. Možno by som mohla len na chvíľku...

  „Zaujímalo by ma, na čo práve myslíš," prehovoril odrazu a pootvoril oči. Až som podskočila, ako keby ma opäť nachytal pri prehľadávaní jeho kuchyne. Cítila som ako sa mi červeň hrnie do líc. Preboha Lea, rýchlo niečo vymysli! „Čo si dáš na raňajky?" vyhŕkla som naňho pohotovo. 

„Nechám sa prekvapiť, čo mi... ," odrazu sa však prudko postavil a rýchlo na seba začal hádzať oblečenie, „keď už hovoríme o prekvapeniach nie je to tak náhodou auto vašich čo práve cúva do garáže?"

„  ČO?! " vykríkla som a okamžite ho ťahala aj s jeho vecami hore do mojej izby, lebo už by sa nestihol vykradnúť von bez povšimnutia našich.  „ Do riti! Do riti! Do riti! Čo tu robia tak skoro?! Zaparkoval si auto ďalej od brány?" „ Ajaj, už nie si taká milá kvetinka ako ráno, " zachechtal sa, „ a áno, zaparkoval som nižšie, neboj sa."

„ Lea? " ozvalo sa zdola. 

„ Už sú tu, proste choď do mojej kúpeľne jasné? Bež!"

„ Mami, oci ? Čo tu robíte tak skoro? Nemali ste sa práve opaľovať na pláži?" zišla som dole a snažila sa znieť prekvapene. 

Obidvaja ku mne pribehli a uzavreli ma v objatí. „ Zlatíčko, keď nám Zina volala, že čo sa ti stalo, tak sme okamžite prebookovali let a prišli sme prvým lietadlom naspäť. Si v poriadku? Nič ti nie je? Čo povedal doktor? Chceš ísť zajtra do školy? Určite si hladná, skočíme ti s ocinkom kúpiť niečo do obchodu dobre chrobáčik?" Pri prezývke chrobáčik som prevrátila očami najnenápadnejšie ako som len vedela a už som im chcela povedať, že mi je dobre a že nemusia si robiť starosti s nákupmi, ale vzápätí ma napadlo, že by to bola vynikajúca príležitosť pre Adama na útek. 

„ Vieš čo mami, neskočila by si s otcom teraz na väčší nákup, lebo doma naozaj už nič nemáme." 

„ Jasné zlatíčko, len ostaň pekne doma. Za hodinku sme späť, dobre?" 

Podávajúc jej kľúče od auta som jej vtisla letmú pusu na líce a zabuchla za nimi dvere. Ani si neviete predstaviť ako mi spadol kameň zo srdca. Možno sa v duchu pýtate, prečo by bol taký veľký problém, keby tam boli videli Adama. Nikdy by ste si nepoložili túto otázku, ak ste poznali viac ako sedem krátkych častí z môjho života. Nemali ste doposiaľ tú česť zažiť mojich zábavných rodičov a ich prehnane teatrálne správanie v niektorých situáciách. Pre nich neexistuje, aby našli niekoho neohláseného u nás doma. Všetko si starostlivo plánujú, píšu do svojich sto stranových diárov a neurobia nič spontánne- už ste asi pochopili, prečo som bola z ich návratu doslova šokovaná. Predstavte si, ako by asi spanikárili, keby našli na ich drahej bielej Bretz sedačke staršieho a dokonale vyzerajúceho chalana s ich jedinou, podľa nich maximálne nezodpovednou, sedemnásť ročnou „ lamou" - dcérou. 

Samozrejme za môj práve podaný herecký výkon som si tlieskala asi päť sekúnd, ale potom som si spomenula, že hore na mňa ešte stále čaká čierny pasažier, Adam. Vybehla som hore schodmi:  „Adam?" Môžeš už vyjsť z kúpelne. 

„ Už odišli?" spýtal sa Adam zachrípnutým hlasom a prehrabal si pravou rukou vlasy. 

„ Áno, budú preč asi polhodinku, čiže mal by si radšej ísť. A ďakujem za včerajšok, naozaj si vážim, čo si pre mňa urobil." 

„ Rado sa stalo," pošepkal mi do ucha schádzajúc dole schodmi a pri vchodových dverách dodal, „ dúfam, že sa ešte niekedy uvíme."    

Naozaj som mu chcela s lišiackym úsmevom odvetiť, že aj ja v to dúfam, ale namiesto toho zo mňa vypadlo iba: „už bež! Ahoj!" a zabuchla som za ním dvere. Som oficiálne najflirtuneschopnejšia ženská na svete. 

Musím zavolať Zine a všetko jej o tom porozprávať. Iba ona mi bude vedieť poradiť, čo mám robiť ďalej. Keď sa nad tým tak hlbšie zamýšľam, kde a s kým bola Zina celú tú noc? Neviem ako vy ale na párty som s ňou vôbec ani nebola, lebo som musela hľadať tú hlúpu soľničku. Zina mi nikdy nehovorila o sebe všetko ako som to mala vo zvyku ja. Ona bola z nás dvoch tá živelnejšia, odviazanejšia a hlavne bezstarostná- môj takmer dokonalý protiklad. Protiklady sa však priťahujú nie? Aspoň sme nikdy nemali nič rovnaký vkus na chalanov a oblečenie- najčastejšie príčiny rozpadu priateľstiev. Aj napriek všetkým rozdielom sme boli najlepšie kamarátky už od detstva. 

Ale tentokrát som naozaj potrebovala vedieť, čo robila skutočne v tú noc, lebo bola to aj čiastočne jej chyba, že sa mi stala tá... ani neviem ako mám nazvať ten incident. Jednoducho som stlačila v kontaktoch na meno Zina a priložila si telefón k uchu. 

„ Haló Zina, prídeš ku mne? Myslím, že sa potrebujeme súrne porozprávať. "