Ohrozená (Iowa 2)

Kapitola 25

John

Doriti, bol som nervózny a potili sa mi ruky, čo ma nesmierne sralo. Dúfal som, že si to Hannah nevšimne, pretože som rozhodne tento večer nechcel pokaziť. Bože, bola krásna v tých šatách a okamžite k sebe strhla všetky moje chlípne myšlienky. Musel som sa veľmi sústrediť, aby som nemyslel na to, ako by vyzerala bez nich, no príliš sa mi to nedarilo.

Zastavil som auto kúsok za Cedar Falls, kde viedla cesta popri rieke až k hospodárskym budovám. Bolo tu pekne, kedysi som tu rád chodil. A potom, čo som Hannah zranil, som si to chcel vyžehliť a zobrať ju niekde, kde by sa jej mohlo páčiť. Dúfal som, že tu sa jej páčiť bude.

„Je tu taký pokoj," vyhlásila, keď sme vystúpili z auta a zastrčila si prameň vlasov za ucho. „Nikdy som tu nebola."

Zamkol som auto a vykročil som po ceste okolo rieky, pokynúc jej, aby sa pohla. „Rád tu chodím. Nebýva tu veľa ľudí a je tu pokoj, ako ty hovoríš."

Objavila sa po mojom boku a chvíľu sme kráčali mlčky, pričom som musel mať ruky vo vreckách džínsov, aby som odolal pokušeniu siahnuť na ňu. Bál som sa, že ak podľahnem, tak to už bude kompletne.

„Prečo sme tu?" spýtala sa ma po chvíli a pozrela na mňa. „Ak si mi chcel niečo povedať, mohol si aj u mňa doma."

„Chcel som ťa zobrať na nejaké špeciálne miesto," pokrčil som plecom. „A zároveň sa ti ospravedlniť."

Zvraštila obočie. „Za čo?"

„Zranil som ťa."

Hannah mávla rukou. „Nie, ja som bola hlúpa, že som si niečo namýšľala. Ale už je to v pohode. Neriešme to, dobre?"

Nechal som to teda tak. Radšej som stočil rozhovor na neurčité veci a začal som sa jej vypytovať na školu. Kráčali sme ďalej pomalým krokom, až sme sa dostali k hospodárskym budovám. Bol tam starý mlyn, stodola a veľká garáž pre hospodárske stroje. Keďže tu bolo úplné ticho, majitelia už zrejme odišli. Slnko už totiž zapadlo a obloha sa sfarbila do tmavomodrej farby, pričom miestami sa začali ukazovať hviezdy.

„Mali by sme sa vrátiť," odvetil som, keď sme si prešli všetky budovy, zastaviac sa pri stodole. „Nechcem, aby si sa bála."

Hannah sa dotkla drevenej stodoly a potom sa na mňa usmiala. „S tebou sa ničoho nebojím, John."

Nechal som to bez odpovede. Mlčky som na ňu hľadel, hltajúc ju pohľadom a tak som si prial, aby sme sa stretli za iných okolností. Kiežby som nemal za sebou tú nehodu. Kiežby ona nemala za frajera chorého psychopata. Kiežby...

„Páčiš sa mi," prehovorila náhle potichu. „Viem, že ťa tým uvádzam do rozpakov, ale chcela som ti to povedať."

Aj keď som to vedel, jej slová ma prekvapili. Na krátky okamih som stuhol, ale iba na chvíľu, pretože som tom zaúpel, porazený bojom s vlastnými túžbami. Načiahol som sa po nej, pritiahol som si ju do náručia a prudko som sa prisal k jej perám, akoby som mal každú chvíľu umrieť.

Bože, nedokázal som ju prestať bozkávať. Hltal som ju ako živú vodu, mal som pocit, akoby som stále nemal dosť a keď som je prešiel perami na krk, zachvela sa. Doriti, vták mi stvrdol tak veľmi, až som sa bál, že mi odpadne.

„Chcem ťa," zašepkala náhle vášňou podfarbeným hlasom a chytila okraj môjho trička. Nezaváhal som ani sekundu. Pustil som ju, aby mi mohla vyzliecť tričko a potom som ju opäť vzal do náručia, vášnivo ju pobozkajúc. Hladila ma po pleciach a hrudi, dotýkala sa mojich svalov a priadla ako spokojná mačka.

Bol som z nej hotový.

„John," dostala zo seba takmer bez dychu, keď som ju zodvihol a pritisol som ju o stenu budovy. Omotala mi nohy okolo pása a sklonila sa ku mne, aby ma mohla pobozkať. Vyšiel som jej v ústrety, držiac ju za zadok a druhou rukou som ju chytil za ňadro. Bože, chcel som ju cítiť. Chcel som sa jej všade dotýkať.

Hannah zastonala, čo som využil a zľahka som jej zubami chytil spodnú peru. Akonáhle zastonala druhý raz, vyhrnul som jej šaty až k pásu a odsunul som jej nohavičky nabok, pohladiac ju medzi nohami.

Doriti, bola úplne vlhká. A úplne neskutočná. Hoci na prvý pohľad pôsobila krehko, tu v mojom náručí sa z nej stala vášnivá žena. Nemohol som sa jej nabažiť. Chcel som, aby to trvalo večne, ale môj vták to už viac nemohol vydržať.

Potreboval som byť v nej.

„Chceš to?" spýtal som sa jej chrapľavo, keď som do nej vsunul jeden prst a sledoval som, ako samou rozkošou privrela oči a pevnejšie ma zovrela okolo krku.

„Áno."

„Si si istá?" uisťoval som sa a pridal som druhý prst. Doširoka roztvorila oči, ktoré mala tmavé od túžby a namiesto odpovede ma dychtivo pobozkala.

Nečakal som už ani sekundu.

Jednou rukou som si rozopol džínsy, vytiahol som svojho tvrdého vtáka ponoril som sa do nej, až nahlas zastonala.

Bože, to bol raj. Keby som teraz umrel, bolo by mi to jedno.

„Och, John," zalapala po dychu, keď som sa v nej pohol a pevne ma chytila za plecia. Cítil som, aká bola vlhká a horúca, z čoho som takmer stratil hlavu. Mal som čo robiť, aby som sa udržal, pretože som na to chcel ísť pomaly.

Ale Hannah stonala, ťahala ma za vlasy, zarývala mi nechty do chrbta, tak som sa vysral na pomalé tempo a začal som do nej prudko narážať. Tiché okolie pri stodole naplnili milostné zvuky, ako som sa do nej ponáral, tvrdý ako oceľ a nadržaný ako pes. Nedokázal som prestať ani spomaliť tempo.

„Bože," zamrnčala, keď som sa perami prisal na jej krk. Vzápätí však nespokojne vydýchla, keď som sa náhle prestal hýbať a vytiahol som sa z nej. Opatrne som ju postavil na zem, ale bez zaváhania som ju obrátil chrbtom k sebe. Nadvihol som je šaty, stiahol nohavičky až ku kolenám a pohladil som ju po nahom zadku. Zavrčal som, keď ho provokatívne našpúlila a o sekundu neskôr som už bol v nej.

„John!" zaskučala pod náporom slasti a zaryla nechty do drevenej steny, zatiaľ čo som do nej začal odzadu prudko narážať. Bral som si ju tvrdo, možno až príliš, no nesťažovala sa a práveže som mal pocit, akoby ešte viac zvlhla.

Potom sa okolo mňa náhle stiahla a začul som jej prudké zalapanie po dychu. Pevne som jej zaryl prsty do bokov, cítiac, ako ma jej vyvrcholenie strháva a čoskoro som sa urobil aj ja.

Cítil som sa úžasne. Nielen fyzicky, ale aj emočne. Potom som sa zľakol, že moje city k Hannah sa po tomto večeri ešte viac prehĺbia, no nemohol som s tým nič robiť. Nedalo sa proti tomu bojovať.