Ohrozená (Iowa 2)

Kapitola 1

Hannah

Bolo to prvý raz, čo ma Zack udrel.

Ostala som šokovane sedieť na stoličke u neho v kuchyni, držala som sa za boľavé líce a civela som na svojho priateľa, ktorý sa odo mňa odvrátil.

„Nepozeraj sa tak na mňa," odsekol podráždene a obzrel sa ponad plece. „Môžeš si za to sama."

Sledovala som ho, ako podišiel ku kuchynskej linke a z chladničky vybral fľašu alkoholu, z ktorej si občas nalial pohárik.

V poslednej dobe to robil často.

„Prepáč," zašepkala som stále otrasene, hľadiac na neho, ako sa napil z pohárika a potom ho prudko položil na linku, až som sa zľakla, že ho rozbil. Potom sa obrátil ku mne a oprel sa o linku, založiac si ruky na hrudi a nespúšťajúc zo mňa pohľad. Jeho hnedé oči boli plné hnevu, až som si uvedomila, že cítim strach.

Kedy som sa začala báť vlastného priateľa?

„Myslíš si, že obyčajné prepáč to vyrieši? Si hlúpejšia, než som s myslel."

Zahanbene som sklopila zrak, zahľadiac sa na svoje kolená a náhle som pocítila chuť odísť. Ale bála som sa postaviť, aby som ho ešte viac nenahnevala a nedostala by som tak ďalšiu facku.

Bože, naozaj ma Zack udrel?

„Nevedela som, že to tričko budeš ešte nosiť," odvetila som stále tichým, zakríknutým hlasom. „Bolo celé dotrhané a zakrvavené, akoby si sa niekde pobil."

„Do toho ťa hovno, počuješ?"

Strhla som sa, keď zvýšil hlas a vyľakane som na neho pozrela. Našťastie stále bol na rovnakom mieste, aj keď jeho výraz tváre bol ešte nahnevanejší a srdce sa mi stiahlo od strachu. Vyzeral, že je schopný mi ešte viac ublížiť a to ma desilo.

„Nemáš žiadne právo siahať na moje veci, či ich vyhadzovať. Taktiež sa zasrane nebudeš zaujímať o to, čo robím vo svojom voľnom čase. Rozumieš? Môže ti byť jedno, či sa niekde ožieram, či sa niekde bijem alebo niekde preťahujem inú. Je ti to jasné? Do toho ťa hovno."

Okamžite som prikývla, modliac sa, aby som mohla odísť. Cítila som, ako sa mi do očí tlačia slzy, ktoré som sa pokúsila potlačiť, ale nanešťastie si ich Zack všimol. Odlepil sa od linky a podišiel ku mne, chytnúc ma za lakte a prinútil ma postaviť sa.

Och Bože, teraz mi znova ublíži.

„Ale no tak, prečo plačeš?" spýtal sa náhle starostlivým, jemným hlasom a pohladil ma po červenom líci, kde ma predtým udrel. „Vari chceš, aby som bol kvôli tebe nešťastný, Hannah?"

Rýchlo som pokrútila hlavou, vďačná za jeho náhle nežnosti. „Nie. Chcem, aby si bol šťastný."

Po tvári sa mu rozlial úsmev a hnedé oči sa mu rozohriali. „Tak potom sa snaž, aby to tak bolo. Keď budem šťastný, budeš aj ty. Teraz ma pekne pobozkaj."

Urobila som, ako mi prikázal a vložila som do toho bozku všetku svoju lásku, ktorú som k nemu cítila. Dúfala som, že ho presvedčím o svojej ľútosti a zároveň aj oddanosti. Nechcela som, aby bol nešťastný, ani aby sa na mňa hneval.

„Vieš, že ťa milujem," odvetil chrapľavo, keď sa odo mňa odtiahol a zblízka mi pozrel do očí. „Nikto ťa nikdy nebude milovať tak ako ja, Hannah."

Len som prikývla, nechajúc ho, aby ma odviedol do obývačky, kde ma položil na gauč a pretiahol ma. Nebolo to milovanie, to by som tam musela cítiť nehu, vášeň, lásku, chuť urobiť toho druhého šťastným a dokázať mu tak svoju lásku. Ale Zack sa staral iba o seba a svoju rozkoš. Zrejme si ani nevšimol, že som sa nerozpálila tak ako on. Nechala som ho, aby využil moje telo a v hlave som utiekla do svojho vnútorného sveta.

Bol to svet, kde som bola šťastná, sebavedomá a milovaná. Kde ma nikto nekontroloval, ale miloval ma takú, aká som. Kde by ma nikto nechcel zmeniť. Chcela som mať to, čo mala Savannah, moja sestra. Niekde v kútiku duše som vedela, že vzťah so Zackom nie je to pravé a jeho agresívne či sebecké sklony nie sú v poriadku. Priveľmi som sa však bála opustiť ho.

Čo ak mal pravdu?

Čo ak ma nikto nebude milovať tak, ako ma miloval on?

Čo ak toto všetko je iba akési prechodné obdobie? Predtým takýto nebol.

Preto som mlčky prehliadala jeho správanie, aj keď dnešná facka bola pre mňa veľmi šokujúca. Doteraz ma nikdy neudrel a popravde, nemohla som sa z nej spamätať. Ale mal pravdu, zaslúžila som si ju. Nemala som mu vyhodiť jeho obľúbené tričko, rozhodne nie bez dovolenia.

Mohla som si za to sama.

Domov som prišla neskoro večer, keď už otec spal a potichu som sa vykradla do svojej izby, kde som si vzala pyžamo a zamierila som do sprchy. Tam som sa niekoľko minút drhla, snažiac sa zo seba dostať ten odporný pocit znehodnotenia a pošpinenia, ktorý vo mne Zack zanechal.

Potom, čo som vyšla zo sprchy, som si skontrolovala líce. Dúfala som, že tam nebudem mať modrinu, pretože som nechcela nikomu vysvetľovať, ako som k nej prišla. Vedela som totiž, čo by mi hovorili. Možno som bola zbabelá, ale nechcela som sa s tým nikomu priznať.

Cítila som to ako svoju prehru.

Keď som si ľahla do postele, pustila som si rádio ako kulisu a zahľadela som sa na stenu, kde som mala fotku so Savannah. Odfotili sme sa na otcovej oslave narodenín pred tromi mesiacmi, keď sa všetkým priznala, že chce ísť na vysokú školu.

Ach, chýbala mi. Pred pár dňami sa odsťahovala, pretože si s Renom prenajali byt v centre Cedar Falls. Už niekoľkokrát ma pozývala na návštevu, ale vždy som kvôli Zackovi musela odmietnuť. Nepáčilo sa mu, keď som sa stretávala s niekým iným, než s ním, pretože vždy tvrdil, že ma chce mať čo najviac pre seba.

Vraj ho dostatočne neľúbim, preto s ním nechcem byť.

Keby som ho skutočne ľúbila, chcela by som s ním byť čo najviac, ako aj on so mnou.

To boli jeho slová. Preto som sa stránila kontaktu s inými ľuďmi, neustále som si hľadala výhovorky, prečo sa nemôžeme stretnúť. Chelsea mi už prestala volať, akoby už mala plné zuby môjho odmietania, no Savannah to stále nevzdávala.

Ale čo som mala urobiť? Povedať je, že Zack nechce, aby sme sa stretávali? Také niečo som nemohla nikomu priznať.

Ach, cítila som sa zúfalo. Vôbec som netušila, čo by som mala robiť. Na jednej strane tu bol Zack, ktorého som ľúbila a na druhej Savannah, ktorú som ľúbila tiež. Ale tí dvaja sa nezniesli.

Cítila som sa ako medzi mlynskými kameňmi.