Draco Malfoy ako ho nepoznáme

5.kapitola Tajomstvo

Hermiona
Ráno som sa zobudila dosť zavčasu. Bol piatok. Čiže posledný deň. A potom, konečne víkend. Áno ja viem že škola trvá len dva dni. No stala sa zo mňa asi rebelka. Alebo mám už proste dosť školy a učenia.
Osviežila som sa sprchou a Obliekla som si uniformu.
Make up nepoužívam, len trochu pudru a špirálu.
Keď som vyšla zo spálne, a šla cez klubovnu, zývala prázdnotou.
Asi je fakt ešte málo hodín. Len sedem. Vo veľkej sieni bolo asi šesť študentov dokopy. Harry tam už sedel. Ako vždy. Ranné vtáča. A Ron tiež. Trochu nezvyčajné.
,,Dobré ránko chlapci. "
,,Dobré ránko". Odpovedali zborovo.
,,Ron, a čo ty tak skoro hore? "
,,Musím zájsť pred vyučovaním do knižnice. Nechceš sa pridať? "
,,Čože? Ty a knižnica? A dobrovoľne? Si V poriadku? "
,,Jasne. Prečo by som nemal biť. "
,,No lebo si sa strašne zmenil. A ja chcem vedieť, čo ťa k tomu viedlo."
,,Sľubte mi, že to nikomu nepoviete. "
,,Jasne. Tak hovor. "
,,No viete. Asi dva týždne pred začiatkom školského roka mi prišiel list. Stalo v ňom, že ma vezmú do metlobaloveho družstva. No musím mať z MLOK-ov aspoň prospel. Takže to známena že musím tento rok driet, a po skončení školy mám budúcnosť zabezpečenú. "
,,To je výborná správa Ron. Ale to si nám mohol povedať hneď. "
,,Mohol. No chcel som vás prekvapiť. "
,,Tak dobre. Môžem s tebou zájsť do tej knižnice. Ale poobede bude viac času nemyslíš? "
,,Áno. Ale ja tam chcem ísť aj teraz. Aj poobede."

No ten Ron sa mi nezdá. Som rada že na sebe pracuje. Ale keby na sebe pracoval takto už od začiatku prvého ročníka, teraz by to mal oveľa jednoduchšie. Bude to drina. Ale ja mu pomôžem.

Draco

Ráno som vstával neskoro. Zaspal som. Bolo pol ôsmej. A vyučovanie začína o ôsmej. Musím sa poponáhľať.
Rýchlosťou svetla som sa osprchoval a Obliekol. Mal som ešte dvadsať minút. Šiel som na ranajky, a už tam sedeli všetci.
,,Ahojte. Zaspal som. "
,,Už som chcel ísť po teba. "
,,Ďakujem Harry. A Mia a Ron tu ešte nie sú? "
,,Išli do knižnice. Rona chytila mánia menom kniha." Vtipkovala Ginny.
,,To kvôli tomu metlobalu? "
,,Ty to vieš? "
,,Áno. Včera mi to povedal. Vás chcel prekvapiť. No niekomu sa zdôveriť chcel."
,,Áno to je skvelé, že s tým za tebou prišiel. "
,,Áno je. Aspoň viem, že mi verí. "
,,Mi všetci tí veríme Draco. "
,,Ja viem. A som vám za to vďačný. "

Dnešné vyučovanie bola nuda. Ale skvele je to, že je víkend.
Vonku bolo skvelé počasie. Tak som si vzal svoje domáce úlohy von, a Sadol som si k rybníku. Dnes dokončiť úlohy, a mám celý víkend voľný.
No len chvíľu som bol sám.
,,Ahoj Draco. Učíš sa?"
,,Ahoj Mia. Áno. Domáce úlohy. "
,,Aj ja som si ich práve chcela robiť. "
,,Spravíme si ich spoločne? "
,,Jasne. A inak zadok ťa ešte bolí?"
,,Hm.. no ano. Potreboval by som masáž. "
,,Chod za madam Pomfrayovou. Ona ti dá nato nejakú mastičku."
,,Nie. To prejde. A inak ozaj. Niečo som sa ťa včera chcel spýtať, no zabudol som."
,,A o čo ide.?"
,,Prečo si sa včera na raňajkách na mňa tak pozerala?"
,,Pozerala? Nechápem. "
,,No ty vieš ako to myslím. "
,,Och. No ja ani neviem."
,,Nebodaj sa ti páčim? ''
,,Ale no tak veď som sa len pozerala ako ješ."
,,No ty si sa mi nepozerala na ústa. Ale na oči. "
,,Nedávaj mi také ťažké otázky. "
,,Páčia sa ti moje oči? "

Hermiona
To bolo trápne. No čo mu mám povedať? Áno páčia sa mi. Strácam sa v nich. Pane bože na hambu.

,,Nie. Len ma zaujali. Vieš... Máš takú inú farbu očí. Ešte som také nevidela."
,,Áno no to som už počul. Mám ich po matke. "
,,Hádam si si nemyslel, že sa mi páčiš?"
,,A nepačim? "

Ale áno páči sa mi. A veľmi. No to mu nemôžem povedať. Vysmial by ma.

,,Ja už musím ísť. Uvidíme sa neskôr."
,,Počkaj. Nechoď Prosím. Len mi odpovedz. "
,,A načo ti mam odpovedať? "
,,Či sa ti páči Mia. Ty mne áno. "
,, Och. No Draco ja neviem čo ti na to mám povedať. "
,,Nehovor nič. "

Zrazu sa ku mne nahol, a chystal sa ma pobozkať. Jednou rukou ma chytil za bok, a druhou pohladil po tvári. Oči mal stále otvorené. A mal ich také nádherné. Zrazu sa naše pery spojili a bolo to nádherné. Také sladké a vášnivé. Nádherne bozkáva. Pomaly som mu začala bozky opätovať.
Keď sme sa odtiahli od seba, len sa na mňa usmial.

,,Vedel som to."
,,Ako to myslíš? "
,,To že sa ti páčim. A dúfam že to už zapierat nebudeš. "
,,Nie. Nebudem."
,,Takže spolu chodíme? "
,,Asi áno."
,,Asi? Ja chcem priamu odpoveď. "
,,Áno chodíme."
,,Takže si moje dievča. "
,,A ty môj chlapec. "

Ešte chvíľu sme tam len tak sedeli a držali sme sa za ruky. Bozkával ma tak krásne jemne, a zároveň tak drzo a vášnivo. Bol to krásny pocit predstaviť si, že chodím s Dracom. Neviem prečo som súhlasila s tým, že s ním budem chodiť. Áno. Páči sa mi. Ale neviem či to je aj laska.

Draco

Jej bozky mi tak veľmi chutia. Konečne som ju dostal. Je moja. Síce to bude ťažké, ale zvládneme to spolu. Cítim k nej niečo. Neviem či to je láska. Ale myslím si, že čas všetko ukáže. Dnešný deň je skvelý. Kašlem na úlohy. Je čas aj v nedeľu.

Tak ľudia. Trochu kratšie ale dúfam že sa páči. Idem na to trošku pomalšie. Nebojte sa ničoho. Budú aj odvážnejšie kapitoly.
Ale musím vás nejako navnadit no nie?

Inak Ďakujem za vaše milé komentáre. Ste fakt milý ľudia že má podporujete. Dúfam že to to bude tak aj naďalej. Pošlite tento príbeh aj ostatným. Nech je váš čo najviac. Ďakujem papa. Vaša LeLe