3. KAPITOLA

25 4 0
                                    

Tak som zobrala Cézara a šli sme do obchodu. Obchod je až vo vedľajšej dedine ale ja sa rada prejdem. Musela som zobrať Cézarovi vodítko aby som ho mala čím pred obchodom priviazať. Cestou kým Cézar pobehoval kolo mňa, ja som sa snažila obzrieť si tie krásne lesy a vychutnať si ticho. V meste také ticho nemáme.

Došli sme k obchodu, ja som priviazala Cézara k stĺpiku a ja som išla na nákup. Rozmýšľam že čo treba kúpiť... Kúpim tie všelijaké balené sladké keksíky. A ešte 1 sladkú vodu. Dúfam že to bude stačiť.

Práve som sa postavila do radu. Predo mnou boli dvaja chlapi. Rozprávali sa a ja som ich len nemo počúvala.
,,Neuveríš, pred mesiacom sa nám už narodili malé šťeňatá ale niesú čistokrvné. Nikto ich nechce kúpiť. Nám stačí naša veľká Mina, tak sme sa rozhodol že ich pôjdem utopiť do potoka. Brat mi povedal že mi pomôže ale mohol prísť až o 2 týždne. Tak sme pred 2 týždňami ich išli topiť. No a 1 nám ušlo. Keď ušlo to 1 tak som sa rozhodol počkať a keď ho nájdem že ich utopín všetky.Potom ti to dorozprávam v aute. Musím vyložiť veci na pult."

Ostala som tam stáť ako obarená. Veď to 1 šteňa je u babky doma a ono už zrejme 2 týždne nejedlo...

Cestu naspäť som si už tak neužila. Rozmýšľala som ako zachrániť malého. V tom son si uvedomila že ich malo byť utopených ešte viac. Tamtie sa mi už asi nepodarí zachrániť. Veď neviem kde ten chlap býva ani koľko je tých psov.

Bolo mi ich ľúto. Veď teraz sú to už mesačné šteňatá...

Ahojte ;* Ako sa Vám môj príbeh zatiaľ páči?? Pls. okomentujte-beriem aj kritiku :) veď nikto nieje dokonalý... :)) *HappyCenta

Holiday in village...Where stories live. Discover now