Keď som prišla domov ( do domu babky a deda) rýchlo som vyložila nákup a oznámila som dedovi že sa idem hrať vonku. Dedo išiel práve do záhrady a tá je na opačnom konci pozemku ako stodola, čiže v pohode.Malý zatiaľ spal. Priniesla som mu plnú misku vody a aj Cézarove granule. Potom ma napadlo že by nebolo zlé ak by som mu aspoň trošku tu ranku na labke ošetrila. Skočila som po potrebné veci a zaviazala som mu ju. Dúfam že si babka nevšimne že jej v lekárničke chýba obväz.
Veď ja som mu vlastne nedala ani meno! Ok, tak aspoň narýchlo by nebolo zlé niečo vymyslieť. Belko? Nie, príliš detské. Klinton? Nie, príliš zložité. Mám to! Bude to Astor.
To meno sa mi páči. Astor sa zatiaľ zobudil. ,,Dobré ránko spachtoš " povedala som mu. Pozrel na mňa ale keď uvidel misku s vodou tak začal piť.Neviem čo mám robiť. Mám o ňom povedať babke alebo to robiť v tajnosti? Veď čo ak sa prezradí. Možno by to ani nevadilo. Keď son bola malá a bola som u babky na prázdninách aj s rodičmi, chodil tu 1 taký úpne malý psíček. Nikto nevedel odkiaľ je ale babke ani dedovi neprekážal. Ibaže teraz chcem aby tu mohol aj prenocovať a chcem ho aj kŕmiť... Mám tu aj peniaze, takže jedlo by som mu mohla ísť kúpiť ale čo ak nebudú súhlasiť aby bol v stodole?
Na druhý deň
,,Danka, poď už! Máme návštevu!'' Zakričal na mňa dedo. ,,Dobre, už idem!" Ozvalo sa zo stodoly. Kým som prišla do domu návšteva už bola vo dvore. Bola som pri malom Astorovi. Ľutujem trošku Cézara lebo ho akosi popri malom Astorovi zanedbávam. Nepoznám síce toho pána čo bol vo dvore ale mal so sebou aj 1 dievča. Predpokladám že je to jeho dcéra.
,,Dobrý deň" pozdravila som sa zo slušnosti. ,,Ahoj, ty si Danka?"spýtal sa ma muž. ,,Áno, som. Už vám asi stihol o mne povedať dedo, však?''
,,Áno, preto som priviedol Emmku aby ste sa spolu pohrali. Budete vonku?" Nemám rada ak mi niekto rozkazuje s kým sa mám hrať ale odpovedala som áno.,,Ahoj ty si Emmka? Máš pekné meno. A koľko máš rokov?'' opýtala som sa o niečo menšieho dievčaťa odo mňa keď sused so starými rodičmi už išiel do domu.
,,11, a ty?''
,,Ja mám 14. Máš rada zvieratká?'' opýtala som sa jej pretože nič iné ma v tom momente nenapadlo.
,,Ja zvieratká zbožňujem. Vždy som ich chcela mať ale moji rodičia to nechcú dovoliť a preto mám iba rybičky v akváriu. Je to dosť čudné lebo bývam v dome ale nič s tým nezrobím."Zamyslela som sa no nakoniec son sa rozhodla že jej to poviem.
,,Niečo ti poviem, ale nesmieš to nikomu povedať, dobre? Poď do stodoly. " Emmka prikívla hlavou akože, že rozumie a išla za mnou. Keď sme už boli v stodole povedala som: ,,Vidíš toho psíka? Dala som mu meno Astor. Včera som ho našla v lese zakliesneného v kríku. Ešte som o ňom nepovedala nikomu ale zrejme utiekol nejakému mužovi čo ho chcel utopiť. Počula som ako sa rozprávali v obchode" potom som jej povedala všetko čo som počula. ,,Čiže ty sa o neho staráš sama?" spýtala sa ma. ,,Neviem či sa to dá nazvať staranie, lebo ho mám iba 1 deň ale v podstate áno. Neviem čo s ním mám urobiť. Keď ho pustím iba tak von, tak ho môže nájsť ten pán ale zase tu ostať zrejme nemôže." povedala som jej a v tom sa ma ona opýtala: ,,Ja by som ti veľmi rada pomohla so staranín sa o psíka. Nemohla by som tu chodiť a brali by sme ho na prechádzky tam kde by ho nikto nevidel. Ja to tu síce nepoznám ale niečo by sme vymysleli."Ostala som trošku zarazená, pretože som si myslela že je to suseda a tak mi to nedalo a som sa spýtala. ,, Niesi odtiaľ? A potom si skadiaľ? Myslela som si že ten muž je tvoj ocko." Emma sa pousmiala a povedala my že je to jej dedko a že ona tu je tiež iba na prázdninách. Býva o 3 dediny ďalej.
,,Ale asi zatiaľ bude dobré ak dospelým o ňom nič nepovieme, pretože tak ako vždy by nám to zakázali. Len ešte rozmýšľam skade budem zháňať jedlo, a kde ho skryjem neskôr. Vonkoncom ja som tu tiež len na prázdninách." Povedala som Emme a obe sme sa zamysleli, no nakoniec prišla od Emmi ešte 1 otázka: ,,A čo bude s tými psíkmi čo drží ten chlap u seba?" Na toto som nevedela odpovedať už vôbec.
O niečo nato Emma odišla so svojim dedkom domov a ja som išla do domu. Ešte predtým sme si stihli vymeniť tel. čísla aby mi mohla zavolať keď by mohla ísť ku nám.
YOU ARE READING
Holiday in village...
AdventurePríbeh je o štrnásť ročnej Danke ktorá je síce typicke mestské dievča ale túži prežiť prázdniny na dedine. Dúfam že sa pustíte do čítania mojej knižky :)) A prajem Vám príjemné čítanie... ;**