Maybe , I still love you!

2.časť- Justin

Po naozaj dlhom čase ti je časť. Je dlhšia, takže dúfam, že sa vám bude páčiť. Ďakujem za votes a komentár.

Justin:

„Pán Bieber už tu nie sú žiadny pacienti." Povedala moja sekretárka.

„Dobre Laura. Pripravte papiere a budeme môcť ísť domov." Usmial som sa na ňu a vypisoval som záznamy do zdravotnej karty.

Potom som vypísal papiere, ktoré mi priniesla Laura a išiel som na parkovisko, ktoré bolo ráno plné a teraz je poloprázdne.

„Justin" Zakričal na mňa kolega a zároveň najlepší priateľ Ronald.

„V sobotu máme so Sadie opekačku a samozrejme ste s Kate a malou pozvaní. Dúfam, že prídete."

„Ďakujeme možno príde Kate s malou ja mám službu. Síce to nie je na 100% ,ale dám ti ešte vedieť."

„Super dúfam, že to vyjde." Buchol ma do ramena a odišiel.

Ja som nasadol do auta, pustil si rádio a tešil sa domov. S Kate bývame v dome s veľkou záhradou. V polovici cesty mi prišla SMS.

„ Justin vyzdvihni Savannah zo školy. Nechcem odchádzať, varím. Kate."

V poslednej chvíli som to otočil na smer Savanninej školy. Je druháčka a v škole sa jej zatiaľ darí. Hádam, že sa jej bude dariť po pubertu, na ktorú sa úprimne neteším. Savannah je vlastne celá výzorovo po Kate. Má blond vlasy a modré oči, čo ani jeden z nás nechápe. Obaja máme totiž hnedé oči. Zastavil som pred jej školou, kde už bolo menej detí, ktoré sa hrali všetky spolu. Hneď, keď ma Savannah zbadala rozbehla sa za mnou a objala ma.

„Ahoj ocko." Dala mi pusu na líce.

„Ahoj zlatíčko. Tak aké boli známky?" Spýtal som sa jej.

„Dostala som 2 z diktátu." Povedala smutne.

„To nevadí." Postrapatil som jej vlasy. „ Bež si zbaliť veci a rozlúčiť sa s kamarátkami." Pustil som ju na zem a ona sa hneď rozbehla za kamarátkami, ktoré sa ešte stále hrali. Rozlúčila sa s nimi a išla si pre tašku. Jedno dievča, ktoré tam sedelo a hralo sa s deťmi mi niekoho strašne pripomínalo ,ale nevedel som koho. Hnedé vlasy a oči.

„Zlatíčko kto bolo to dievčatko, čo sa s vami hralo?" Spýtal som sa Savanni , keď sme nasadli do auta.

„Ktoré?" Spýtala sa.

„Malo šaty, hnedé vlásky a hnedé oči." Opísal som to dievča.

„A vlasy mala vypnuté?" Spýtala sa.

„Áno, myslím, že áno." Usmial som sa na ňu v spätnom zrkadle.

„To je Claire Moren. Prečo sa pýtaš?"

„Len tak. Niekoho mi pripomína."

„A koho?"

„To neviem. Nepoznám ju a ani žiadnych Morenovcov."

„A prečo pre mňa neprišla mama?" Spýtala sa.

„Lebo varí, aby si mala čo jesť."

Zvyšok cesty mi Savannah hovorila ,čo bolo v škole, čo sa jej páčilo a čo sa jej nepáčilo. Keď sme otvorili dvere domu, hneď som vedel, čo Kate varila. Palacinky, hneď som to cítil. Stále moje obľúbené.

„Palacííínky." Zakričala Savannah a bežala do kuchyne za Kate.

„Ahoj miláčik." Pozdravila ju Kate. „Ako bolo v škole?"

„Dobre. Kedy pôjdeme jesť?" Spýtala sa nedočkavo Savannah.

„Hneď ako sa prezlečieš." Povedala Kate a malá hneď utekala do svojej izby sa prezliecť.

„Ahoj zlato, ako bolo v práci?" Spýtala sa a dala mi pusu.

„Dobre čo ty?"

„Tiež sa to dalo .Inak volala Pattie , vraj či by si nemohla zobrať Savannu cez víkend."

„Chcela iba to?." Spýtal som sa.

„No potom sme sa ešte chvíľu rozprávali a preto som nestíhala ísť po Savannu." Usmiala sa na mňa nevinne.

„Hneď mi to bolo divné." Obidvaja sme sa zasmiali a chystali sa pobozkať, keď do kuchyne vtrhla Savannah.

„Už som prezlečená. Môžeme ísť papať." Zakričala.

Sadli sme si ku stolu a jedli palacinky, kým Savannah nezačala znovu rozprávať.

„Mami dnes mi Alec v škole povedal, že ma nedoniesol bocian. Je to pravda?" Spýtala sa.

„Samozrejme, že ťa doniesol bocian." Povedala Kate a pritom sa na mňa usmiala.

„Ale on povedal, že nie."

„Savannah počúvaj teba doniesol bocian a Aleca asi nie, pretože on je zlý a zlé deti nenosí bocian." Vysvetlil som jej to.

„A kto nosí zlé deti?" Spýtala sa.

Nemal som na to odpoveď až kým Kate nevyhŕkla, že:

„Vrana. Zlé deti nosí vrana." Načo sme obaja s Kate vybuchli do smiechu.

„A čo je na tom vtipné?" Nechápala Savannah.

„Ale nič pekne papaj." Povedal som jej.

„A vy ste hneď vedeli, že budete mať dievčatko?" Spýtala sa zvedavo.

„Nie najskôr sme si mysleli, že si chlapček." Povedala Kate.

„A to prečo?" Stále sa pýtala Savannah.

„Lebo , keď som išla na kontrolu bruška, chceli sme vedieť s ockom, či budeme mať dievčatko alebo chlapčeka. Doktor nám povedal, že budeme mať chlapčeka. Tak tvoj ocko vymaľoval celú tvoju izbičku na modro a kúpili sme aj nejaké vecičky pre chlapčeka. Ale keď si sa narodila tak nám miesto chlapčeka doniesli dievčatko." Usmiala sa na ňu Kate.

„Oni ma vymenili?" Spýtala sa.

„Nie. Pán doktor sa len pomýlil. Pretože ty si nebola chlapček, ale dievčatko." Povedali sme naraz.

„A teraz sa rýchlo najedz, aby si si išla spraviť úlohy. Dobre?" Savannah prikývla.

„A kto mi s nimi pomôže?" Pozrela sa na nás.

„Bež ty. Pomôž jej s úlohami a ja to tu zatiaľ upracem." Ponúkol som sa a začal som brať riady zo stola.

Potom som si ešte pozrel televízor a išli sme na prechádzku do parku, kde sa Savannah vybláznila. Keď sme prišli domov Kate ju išla okúpať a uložiť spať. Ja som zatiaľ išiel do sprchy.

„Konečne zaspala." Prišla po pol hodine do spálne Kate. Zasmial som sa.

„Inak dnes ma zastavil Ronald a pozval nás na opekačku, ktorá je v sobotu."

„Fajn tak tam môžeme ísť." Usmiala sa Kate, ktorej zábava s kamarátmi veľmi chýba.

„Ja nemôžem. Mám totiž nočnú." Povedal som „ A malú dáme na víkend mame, nie?"

„Aha. Áno malú dáme tvojej mame. A nebude ti vadiť ak pôjdem sama?" Spýtala sa zatiaľ čo si obliekala pyžamo.

„Nie mne to vadiť nebude."

Potom sme si ľahli do postele a rozprávali sme sa o mnohých veciach.

„Pamätáš ako nám povedali, že mám dcéru a my sme boli úplne prekvapený, pretože sme mysleli, že to je chlapec? A ako si musel premaľovať celú izbu z modrej na ružovú?"

„Na to sa nedá zabudnúť." Zasmiali sme sa a zaspali v objatí.