Maybe , I still love you!

3.časť- Hádka I

 Je tu ďalšia časť, takže dúfam, že sa vám bude páčiť. Neviem, či mám písať ďalej tak sa k tomu prosím vyjadrite. Máme nejaké plány ako pokračovať, tak by som bola rada ak by ste sa vyjadrili. Samozrejme ďakujem za votes na minulých častiach :*

Justin:

„Tati?" Zašepkala Savannah.

„Hmmm?" Zahmkal som ospaným hlasom.

„Tati môžem si ľahnúť vedľa teba? Mala som zlý sen a bojím sa." Povedala a čakala čo poviem.

„Samozrejme zlatíčko." Nadvihol som perinu a ona sa šupla do postele na stranu, kde spáva Kate. Keďže je už tri dni niekde v prdeli a neozýva sa spím sám.

„Ja sa stále bojím tati." Povedala Savannah.

„Poď ku mne zlatíčko." Potiahol som ju ku mne a objal.

„Už sa nemusíš báť som tu s tebou." Zašepkal som a dal jej pusu na líce.

Potom pomaly zaspala, aj keď sa Savannah pár krát strhla zo sna. Nemohol som zaspať. Stále som musel rozmýšľať nad tým kde a čo robí Kate. Zase sa to začína. Keď sme nemali Savannu robila to často. Často sme sa hádali a smerovalo to k rozchodu a potom povedala, že je tehotná a snažili sme sa, aby všetko fungovalo tak ako má. A aj fungoval, až doteraz. Zaspal som až okolo štvrtej ráno. O pol siedmej začal zvoniť budík, čo značilo, že Savannah musí vstávať do školy a ja do práce.

„Savannah vstávaj." Jemne som ňou zatriasol.

„Ale mne sa nechce." Povedala a schovala sa pod paplón.

„Tak ako chceš." Povedal som a začal som ju štekliť. Smiala sa a zvíjala po posteli.

„Dobre ocko, už idem." Povedala pomedzi smiechom.

„Vyber si niečo na oblečenie. Ja ti idem urobiť desiatu a raňajky."

Pomaly som prešiel schodmi do kuchyne a pretrel som si oči. Najskôr som sa pozrel do obývačky, či sa nevrátila Kate. Nebola tam a ani nikde inde v dome. Vzdychol som si. Vytiahol som chleba a natrel ho džemom. To isté som spravil ešte trikrát, aby mala malá aj desiatu a raňajky.

„Už som hotová" Prišla sa mi ukázať.

„Výborne. Zúbky máš umyté?" Spýtal som sa jej.

„Jasan." Usmiala sa a sadla si ku stolu. Na stôl som jej dal chlieb a čaj.

„Kedy sa vráti mama?" Spýtala sa zatiaľ čo sa nažila odkusnúť kôrku.

„Neviem." Práve ,keď som to povedal mi pípla esemeska z neznámeho čísla.

„Pre Savannu prídem do školy ja. Ospravedlňujem sa. Všetko ti vysvetlím. Kate."

Myslel som, že od nervov buchnem telefón o stôl, ale zdržal som sa kvôli Savanne.

„Dneska pre tebe príde mama do školy." Oznámil som jej.

„Dobre. Prečo si taký smutný tati?" Spýtala sa a pozerala sa na mňa.

„Nie som smutný, len unavený."

„Kopala som ťa v noci, pretože ak áno tak sa ti ospravedlňujem." Usmiala sa.

„Nie nekopala, ale ak chceme stihnúť tvoju školu mali by sme si pohnúť." Rýchla vstala od stola a bežala si do izby pre tašku. Ja som zatiaľ upratal riady a rýchlo som sa išiel obliecť a umyť zuby.

O 3 hodiny:

„Ozvala sa ti Kate?" Spýtal sa Ronald.

„Celý čas nie až dnes napísala esemesku." Odpovedal som.