Larry Stylinson-Touch

Páči sa ti to?

Prebodávám jeho sklopené viečka, nervózne si kušem vnútornú peru. Hrudník sa zdvíha rýchlo a nepravidelne. Avšak Louis je kludný, ako vodná hladina. Pomaličky natiahne prsty a já ucítím mäkké bruška na rebrách, presne u mojej prvéj bolestivej spomienky. Až teraz  nadviažeme očný kontakt."ako sa ti to stalo?" Opýta sa, zatial čo mi palcom jemne prejede po vystupnutej rany na koži.Každú chvíľu sa pripravujem že toto divadlo skončí, jednu mi vrazí a nechá ma na zemi ako kus odpadu."Prvý deň v škole," potichu zamrmlem.Jeho prsty sa neisto presunú na lavý bok. Trasiem sa. Možno len vo vnútri, ale predsa.Behám očami, žíly napnuté. Neviem, čo si myslieť, ani čo robiť.Louis mi dvoma prstamy nežne pohladká bočnú jazvu. Prehltnem. Dalšia dávka husiny."A táto?" mierne sa nakloní, v tvári je stále vyrovnaný."Uh... asi... pol roka dozadu... kvôli vyliatej káve... na jeho tričku." Nedokážem povedať jedine slovo v klude.To, čo vnímam, je jeho blízkosť.A chladná dlaň.Začne ma šťekliť brucho. Vo vnútri. Dotyky sú čím dalej jemnejšie a pomalšie.Louis si všimne husej kože na rukách.Naše oči sa znovu stretnú. Ale tentokrát v nich svietia nečo jiného.Louis pootvoril pery."Páči sa ti to, že ano?"Zastaví mi tím srdce. Tak výrazne ma tá otázka zasiahne, že nedokážem na moment vnímať nič iné, ako svôj strach.Motýly se zmena v mory. Sú všade a já ich nedokážem striasť.Aj keby chcel odpovedať, v polke slova se mi zlomí hlas, preto mlčím. A však oči prezradia všetko, čo ústa skrývaju."...mne tiež," zašeptá.Cítim, ako znovu prechádza po koži. Lenže trochu iným smerom.Cez neviditelné chlpky pod bruškom. A stále nížšie.Dostane se až ku uteráku, ktorý ukrýjva zakázané partie. V hlave mi začne hučať alarm.Ak to neskončí on, tak ja."Nechaj ma," šeptnem, pomaly a neústupne, zatial čo ho prepalujem pohladom .Celkom prekvapene na mňa pozrie, dlaň sa zastaví. Chvílu na mňa len tak čumí, či to myslím vážne. Odhadnem z jeho výrazu, že toto nečakal.Ale rozhodne sa hrať kludného za každú cenu. Ruku odtiahne a moje telo začne žiadať dalšie. Snažím sa umlčať sám seba."Fajn," vydýchne s odrazom zklamánia. Ako by bol obeť on."Tak dobre," sklopí oči a urobí krok dozadu, pripravení k odchodu.Reagujem hned. Žiadne váhánie, ani pochyby. Ked sa jeho telo vzdialí od môjho, ucítím tu  frustráciu, ktorá ma úplne ovládne. Chytím roh jeho trička, aby sa nemohol už vzdialiť ani o krok."Keby som povedal , že ano... čo by stalo?" oči zaborím do jeho hrudi, neschopný naviazať kontakt.Chvílku na mňa pozerá."Hoci čo, čo chceš."Zostáva vyrovnaný. Nechápem, ako to robí. Viečka pritisknem k sebe, v návale ohlušujuceho tlkot srdca.Otvorím oči a uvidím jeho telo, ako ide znova ku mne. V šoku sa snažím odtiahnúť, a však tentokrát mi to nedovolí. Pritlačí ruky po dlžke mojej čelisti,  aby som neuťiekol. Posledné, čo sa mi podarí spraviť, je prudký nádych, ktorý vypne hruď a zviditelní rebrá. Presne v tom momente ucítim na perách mäkké vankúšiky, ktoré sa do mňa vpijú.Bozkáva ma. Prenikavo a nežne. Párkrát sa s mručaním pokúsim vymaniť z jeho zovretia, ale nakoniec prevládne ten pocit v bruchu, ktorý ma núti do toho ísť. Bozskávam ho tiež. Oči zavreté, dlane pritisknuté na vlhkom hrudníku, ako som sa ho snažil odtlačit. Nechávám sa ponižovať perammi môjho protivníka a som z toho vzrušený. Kam ss ztratila má nevinnosť? Či strach? Každý nádych ma ubíja. Potřebuju viac. Chcem viac. Chcem jeho. Chalana s andelskou vônou a malinovými ústami.Ked náhle mi ušami ako blesk prejde zavrzganie dverí. Netrvá to ani minútu a Louis nás od seba prudko odtrhne.Zakolisam sa a znovu skoro spadnem na zem.Zostaneme od seba stáť tak meter a já s tvárou ako rak pozriem k dverám."Tomlinson?!