Nevzdám sa môjho sna

4.-,,Pieseň pre teba."

Je ďalší deň ráno, takže je pondelok. Ododnes som si dala záväzok že sa budem Timovi vyhýbať.

Možno je to trochu kruté pretože včera som mu povedala že ho mám rada viac než kamaráta.

Prezliekla som sa z pyžama do kraťas a trička na ramienka. Išla som sa najesť a prekvapili ma že tam otec nie je.

Včera večer keď som prišla domov tak nikto tu nebol. Trochu mám strach že kde je mamka. Dúfam že jej môj otec nič nespravil.

Pre istotu som vytočila jej číslo.,,Ahoj. Zlatíčko." Počula som jej hlas v telefóne.,,Ahoj mami. Kde si??"

Spýtala som sa záujmom.,,Som na policajnej stanici." Tak týmto mi vyraziladych. Čo jej urobil??,,Mami prečo si tam??"

Nepočujem ziadnu odpoveď. Asi rozmýšľa že čo mi povie.,,Mami čo tam robíš??" Spýtala som sa už viacej nahlas.,,Keď sa vrátim zajtra tak ti všetko poviem." Potomto hovor zrušila.

♡--------------------------♡

Je utorok večer a včera som nebola tancovať. Bála som sa že stretnem Tima tak som sa na to vykašľala.

Mamka už prišla domov a všetko mi vysvetlila. Môjho otca udala sa týranie. Nenabrala by na to odvahu, keby ju vten deň nezmlátil a ona už toho mala fakt dosť.

,,Zlatíčko prišiel nejaký chlapec a hľadá ťa!!" Zakričí mi mama od vchodových dverí.,,Tak mu odkaž že nemám čas!!"

Zakričím jej naspäť z môjho pokoja. Započujem ako sa moja mama rozpráva s Timom ale nerozumiem o čom.

Ľahnem si na posteľ a obrátim sa ku dverám chrbtom. Dvere sa pomali otvoria a počujem len nieči dych.

Druha strana posteli sa prehne. Niekto si ľahol na moju posteľ. Asi je to mama a Tima poslala preč. Trochu sa zavrti a ruku položí cezo mňa.

Otvorím oči aby som videla ruku. Mne do tváre nemôže vidieť lebo som mu obrátená chrbtom. Tá ruka patrí nejakému mužovi.

Otec to byť nemôže, takže je to len jeden človek.,,Tim!!" Poviem naštvane.,,Ja som vedel že nespíš."

Ruku stiahol späť ku sebe.,,Ako si dovoľuješ ma obchytkávať?!"

Otočila som sa tak aby som mu videla do tváre.,,To by som si nedovolil. Iba som vedel že nespíš tak som chcel aby si sa prezradila sama."

Uškrnie sa na mňa. Teraz ho nejako musím dostať od seba čo najskôr. Predsa som si povedala že sa mu budem vyhýbať hoci teraz prišiel za mnou.

,,Čo chceš?!" Poviem dosť mrzuto.
,,Niečo som ti priniesol. Robil som na tom tri dni. Pusti si to až keď budeš pripravená,vedieť moje city k tebe."

Tak týmto ma totálne zmiatol. Tim sa postavil z postele a odišiel preč.

Ešte predtým než odišiel mi nechal na posteli CD. Bola som zvedavá čo na ňom je,tak som ho hneď dala do počítača.

Z puzdra vypadol papierik na ktorom písalo:Keď si to pozrieš tak mi napíš správu že čo si o tom myslíš.

Dala som CD do svojoj bedne(počítača). Stačila som play a na zaplo sa nejaké video.

,,Už vieš čo ku tebe cítim ale chcem ti niečo dať na znak lásky. Toto video je len pre teba a dúfam že sa ti bude páčiť lebo som nervózny."

Hovoril Tim a pri tom sa usmieval. Bolo na ňom vidieť že je nervózni.,,Teraz ti niečo zaspievam čo som zložil už dávnejšie pre teba. Dal by som ti to CD aj skôr ale nebol som si istý. Tak pozorne počúvaj."

Začal hrať na gitare a neskôr začal aj spievať. Spieval o tom ako sme sa prvý krát spoznali a že sa do mňa zaľúbil na prvý pohľad.

A ako som zistila z pesničky nebola to náhoda že sme sa stretli na vianoce. Nejako vraj tušil že tam budem a on dostal odvahu sa ma konečne niečo opýtať.

,,A mám ešte jedno prekvapenie, za ktoré ma asi zabiješ. Zapísal som ťa na súťaž v balete. Volá sa to asi nejako takto:Tanec je môj život. A to je asi tak všetko. Súťaž bude 21.7 v Paríži. Bude to súťaž len Česko-slovenska ale dvaja víťazi pokračujú do Europského kola. To je všetko. Maj sa a nezabudni mi napísať."

Sánka mi klesla až niekde k nohám. Ja ho asi fakt zabijem. Vzala som mobil do ruky a začala písať správu pre Tima.Tim keď chceš ešte žiť tak ihned príď do mňa a všetko mi vysvetliš. Ak nie tak si pripravuj hrob.

Trochu drsné slová,ale ako ho poznám tak sa bude iba smiať.,,Hole!! Prepáč. Hope!! Poď sem!!"

Zakričal na mňa otec. Doma už je asi päť minút a už to vidím ako ma bude biť. Ale zaujímalo by ma prečo bol na polícii.,,Áno??"

Postavím sa pred neho a čakám čo mi povie.,,Prečo nemôžeš byť skvelá dcéra??"

Nečakal ani na odpoveď a už začal rozprávať.,,Nie si pekná, ani múdra. Musím ťa biť aby si si uvedomila že už nie si malé dievčatko..." začal tam hovoriť nejaké blbosti o mne že som nevďačná dcéra a bla bla.

,,Máš to asi v génoch od svojich biologických rodičoch,..." no tak toto prehnal.,,Už mám toho dosť!! Neber si do huby ich meno!!"

Zakričala som na neho plná hnevu.
,,Takto sa so mnou rozprávať nebudeš!! Keby nebolo mňa tak by si bola v sirotinci. Aha počkať nie. Bola by si na ulici lebo už si dospelá!!"

Určite som už červená od hnevu. Dostala som geniálny nápad.
,,Odchádzam!!" Vbehla som do izby a vzala si cestovnú tašku.

Nahadzala som si doň oblečenie a nabijačku od mobilu. Telefón som si dala do vrecka a vyšla som do predsiene.

Tam som si vzala štyri páry topaniek a baletné cvičky. Obula som si tenisky a vyšla z bytu.

Čakala som že otec niečo povie,že mi aspoň vynadá ale on radšej pozeral futbal. Vyšla som z dverí a hneď som do niekoho narazila.,,Pardon."

Zamrmlem potichu a ani sa neobzriem že kto tam stál. Ale musím uznať hruď mal dosť dobre vypracovanú.,,Slečna!!"

Obzrela som sa za tým chlapom. Bol to policajt.,,Ste slečna Diveer??" Slabo prikývnem hlavou.,,Mám na vás pár otázok."

Teraz som si ho lepšie obzrela. Mohol byť tak o tri roky starší. Mal asi 21 a čierne vlasy.,,Prepáčte ale teraz sa ponáhľam. Nemôžme to presunúť??"
,,Samozrejme mohli by ste prísť zajtra na stanicu??"

Nečaká ani na odpoveď a hovorí ďalej.,,Pýtajte si policajta Mendyho." Pozrela som sa na jeho menovku a on sa volá Mendy. Darujem mu jeden úsmev a už bežím dole schodmi.

Chyby si prosím vás nevšímajte. 1064 slov.

SUSHI