Za Hranicou Koruny

1. V obkľúčení

,,To nemyslíš vážne!"

,,Čo?" nechápala Asta, pričom sa škaredo pozrela na svoju sestru Amy, ktorá elegantne sedela na posteli.

,,Zas nohavice?" spýtala sa Amy a zatvárila sa kyslo.

,,Akoby si ma v nich nikdy nevidela," odriekla Asta a v skrini hľadala svoj obľúbený zelený klobúk s perom bažanta. Chystala sa na poľovačku, tak predsa nepôjde loviť v sukni!

Keď ho našla, premerala si svoju sestru, oblečenú v ružových nazberkaných šatách, dokonalo upravenú a krásnu. Ak by ich ľudia nepoznali, nikdy by na nich nepovedali, že sú sestry. Boli totiž úplne rozdielne, povahovo i výzorovo. Zatiaľ čo Amy bola stelesnením dokonalosti, vytúžená dcéra kráľa a kráľovny, Asta bola úplný opak.

Amy na seba pútala pozornosť kam len išla. Bola štíhla a vysoká, s krásnou plnou tvárou a veľkými zelenými očami, ktoré zdedila po matke. Husté hnedé kučery, ktoré jej siahaly do polovice chrbta zas zdedila po otcovi-kráľovi, ktorý ich za mladi tiež dlhé a husté. Jej šatník tvorili výlučne tie najkrajšie a najdrahšie šaty aké sa dali zohnať. Amy si veľmi potrpela na vlastnú krásu a úživala si svoj kráľovský pôvod. Bola vzorná dcéra a princezná, dokonalo spĺňajúca matkinu predstavu o následníčke trónu. Problém bol však v tom, že Amy sa nikdy kráľovnou Mesačného kráľovstva stať nemala, pretože bola o rok mladšia od svojej sestry.

Asta neznášala fakt, že je staršia. Nezmierila sa s tým, že sa narodila ako princezná. Nebola ani len zďaleka taká krásna ako Amy. Bola nižšia, viac svalnatá, jej tvár bola úzka s vystúpenými lícnymi kosťami, oči mali síce rovnakú farbu ako Amyne, ale boli menšie a užšie. Vlasy mala svetlohnedé, nevýrazné a takmer rovné, len smerom ku končekom sa trochu vlnili. Rovnako ako jej matke. Takmer nikdy ich však nenosila rozpustené, pripadalo jej to nepraktické, tak ich mala takmer výlučne zviazané v uzle či v cope. Šaty nosila vždy čo najjednoduchšie, (ale stále drahé a pekné aby nerobila hanbu, ako vravievala jej matka) a ľahké. Chcela sa cítiť čo najpohodlnejšie a zároveň tým vyjadrovala svoj nesúhlas so životom do ktorého bola nútená.

Aj napriek týmto rozdielom sa sestry vzájomne ľúbili a podporovali sa. Asta si veľmi priala aby Amy sa stala budúcou kráľovnou, lebo verila, že by kráľovstvo viedla omnoho lepšie ako ona. A zároveň by si vládnutie rozhodne užívala. Avšak osud mal s nimi presne opačné plány...

,,Stále nechápem ako dokážeš zabíjať zvieratá. Pozerať sa na to ako umiera! Ja by som zamdlela už pri pohľade na krv," ozvala sa Amy so znechuteným výrazom.

,,Amy, už som ti to vravela. Poľovanie nie je len o zabíjaní zvierat. A pri večeri mi budeš za tú divinu vďačná," oponovala Asta. Amy porazenecky prikývla.

,,Ale nie je ti toho zvieraťa ľúto?"

Asta na ňu smutne pozrela. ,,Áno, je. Nevieš si ani predstaviť aký je to pocit, keď na to zviera vystrelíš. A keď ti zhasína priamo pred očami. Preto strieľame len tie zvieratá, ktoré sú pripravené zomrieť."

,,Staré a choré?" spýtala sa Amy. Asta pritakala.

,,Ale ako to spoznáš?"

,,Cítim to," odvetila a priložila si ruku na srdce, ,,pozriem sa a vidím im to na očiach. Že už je čas."

Asta smútila za každým zvieraťom, ktoré kedy ulovila, ale vedela, že to musí urobiť. Poznala každého jeleňa, srnca aj diviaka, ktorý žil u nich v lese. Počas zimy sa o nich starala, po zvyšok roka ich chodila pozorovať. K tomuto ju viedol otec už odmalička, samozrejme tak aby o tom nevedela matka. A tak Asta najradšej trávila čas v lese, medzi stromami a zverou, ktorá tam žila. Poľovačky sú toho súčasťou a Asta milovala tú súhru poľovníkov, ich koní, psov a pri love na zajace a bažanty aj dravých vtákov.