Za Hranicou Koruny

3. Príbehy lesa a hviezd

,,Som Sefarion," predstavil sa a mierne sa im poklonil, ,,ale volajte ma Sef."

Radcovia sa tvárili trochu ohromene, ale to bolo nič v porovnaní s Astou a Amy. Obe naň pozerali ako na zjavenie, až zabudli zavrieť ústa.

Sef zachytil Astin pohľad a prižmúril oči. Spoznal ju. Hneď sa ale odvrátil aby sa zoznámil s ostatnými radcami. Asta precitla, rýchlo zavrela ústa a silno stisla Amy za zápästie. Nereagovala, keďže, ako Asta zistila, ešte stále vyjavene hľadela na Sefa.

,,Amy!" precedila pomedzi zuby.

,,Ach, ten je krásny, ako princ," hlesla Amy zasnene, tak aby to počula len Asta.

,,Spamätaj sa!" zasyčala Asta, ,,To je on!"

Amy konečne od neho odtrhla pohľad a nechápavo na ňu pozrela. Asta hlavou kývla smerom k oknu, z ktorého bol výhľad na les. Amy, hneď porozumela.

,,Tak a toto," ozval sa kráľ trochu hlasnejšie, ,,sú moje dcéry. Princezné Adrastea a Amalthea."

Sef k nim pristúpil. Najprv ku Amy, vzal jej ruku do dlane a vtisol jej na ňu letmý bozk. Amy sa hanblivo zasmiala a tvár jej oblial rumenec. Potom sa otočil k Aste. Ona, aj keď bola zvyknutá znášať tieto formality, tak niečo v jej vnútri vravelo, aby mu neverila. Keď k nej Sef natiahol ruku, tú svoju si skryla za chrbát a odhodlane sa mu zahľadela do očí. Sef nadvihol obočie ale s pokojom v tvári pokrčil plecami a svoju ruku vrátil do vrecka cestovného plášta. Tam ju zovrel v päsť akoby oblapil nejaký malý predmet. Astu neminul otcov karhavý pohľad. 

Asta, samozrejme okrem Amy, nikomu nepovedala čo sa v noci v lese stalo. Kráľ nemal ani potuchy, že si do hradu priviedol niekoho, kto sa len tak v noci poneviera v hlbokom lese. Nemohla sa zbaviť pocitu, že Sef je tu z nejakého iného dôvodu, než robiť kráľovho radcu. Keď naňho hľadela, ako sa rozpráva s ostatnými, pôsobil trochu napäto a jednu ruku mal ešte stále vo vrecku. Pohľad mu však stále skákal od radcov smerom ku nej. 

Keď mala Asta pocit, že si ich s Amy nikto (okrem Sefa) nevšíma, tak potiahla sestru za rukáv šiat a ťahala ju preč. Aj keď horela zvedavosťou, aby sa mohla viac dozvedieť novom radcovi, zároveň sa v jeho prítomnosti a v celej tej situácii necítila dobre. Myšlienka na to ako od nej Sef odohnal vlkov ju desila. Vedela, že ju vlastne zachránil, ale snáď sa mal potom aspoň ozvať, nie?

Nerozmýšľajúc kam Amy ťahá sa obidve ocitli v knižnici. Bolo tam našťastie úplne prázdno.

,,Naozaj to bol on?" spýtala sa Amy a ladne si sadla do jedného z honosných červených kresiel.

,,Som si tým úplne istá," potvrdila Asta.

,,Predstavovala som si ho hrôzostrašne," zasmiala sa Amy, pričom si okolo prsta obkrúcala jednu zo svojich kučier, ,,ale nakoniec je s neho solídny fešák."

,,Nie, nie je," zahriakla ju Asta a zovrela pery. Nebola to celkom pravda, mal skutočne pekné črty, ale bolo okolo neho toľko tajomna, že to bola posledná vec na ktorú pri pohľade naň myslela.
Amy sa porozhliadla a rozhodila rukami.

,,Prečo si ma zavliekla do knižnice? Také netypické miesto na teba."

Bolo to skutočne zvláštne, keďže Asta na rozdiel od Amy knihy takmer nečítala. Musela sa zamyslieť nad tým, prečo ju myseľ doviedla sem. Potom jej to došlo.

,,Príbehy lesa a hviezd," riekla. Amy sa rozžiarili oči.

,,Nebodaj si chceš konečne niečo prečítať," podpichla Astu. Tá ju spražila pohľadom.

,,Dobre, dobre, chápem," Amy zdvihla ruky akože sa vzdáva, ,,zrejme si chceš prečítať tú časť o ľuďoch z juhu." Asta pritakala a opýtala sa jej, či si myslí, že by mohol odtiaľ Sef pochádzať.