Nezáleží na tom, ako si svoj život naplánujeme. Osud nám postaví do cesty ľudí a situácie, ktoré naše plány zmenia a rovnako aj našu predstavu vlastnej budúcnosti. Je na nás, či sa necháme odniesť prúdom, alebo sa nepriazni osudu postavíme tvárou v...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Dorian!" zrevala Valeria v panike. Vystrel sa s bolestivým zasyčaním a nahol sa ešte viac nad ňu. Obalil ju svojimi pažami a došlo jej, o čo sa snaží. Schovával ju svojím vlastným telom.
„Skrčte sa," povedal jej sťažka a chrapľavo. A vtom ním znovu trhlo. Tentoraz slabo vykríkol a váha jeho tela na jej chrbát sa zväčšila.
Znova vykríkla zúfalo jeho meno. Chcela sa obzrieť, ale nedokázala natoľko otočiť hlavu, keď sa na ňu tlačil svojou váhou. Sledovala jeho prsty, ktoré pomaly uvoľňovali opraty a panika v nej rástla. Pocítila na pleci niečo vlhké a teplé. Sklonila hlavu a zbadala, ako jej na šaty kvapká krv. Znova pridusene volala jeho meno. Roztriasla sa. Strach ju zadúšal, drvil jej hrudník. Jednou rukou pustil opraty a ovinul jej ju okolo pása.
„Pokoj, princezná." Jeho hlas znel veľmi, veľmi znepokojivo. Zahmlil sa jej zrak a líca jej zaliali stekajúce kvapky sĺz.
„Zasiahli vás," vzlykla a panika sa ňou valila ako príliv.
„Chvíľu vydržím, ale musíte to prevziať." Znel priveľmi trhane. Druhou rukou jej vtisol opraty do dlaní a aj tú jej ovinul okolo pása. Nech ju zovrie, ako chce, len nech sa drží. Ona to zvládne, dovedie ich domov. Len nech nespadne. O to prosila celý čas, kým jej do šiat vsiakala jeho krv, kým jeho váha čoraz viac oťažievala a musela sa zapierať, aby ju neprivalil, aby ho udržala. Šípy naďalej lietali naokolo a prosila aj o to, aby ho už žiaden nezasiahol. Už teraz mala srdce v krku od strachu, že domov privedie len jeho mŕtve telo. Urputne sa snažila zadržať slzy, aby sa jej nezahmlieval výhľad, ale bolo to nemožné. Dusila ju beznádej a strach.
Vlna úľavy sa dostavila, keď sa pred ňou zjavili veže hradieb. Strieľne aj cimburie okamžite obsadili lukostrelci. Za sebou začula výkriky a pády, ale hľadela len vpred. Keď sa prehnala bránou, naproti jej bežali služobníci aj strážnici. Zložili Doriana, ktorý už nevnímal, len neprítomne mrmlal. S hrôzou sledovala dva šípy zabodnuté jeden v pleci a druhý nižšie v chrbte. No najviac zdesene hľadela na potoky krvi, ktoré sa z rán liali. Šaty mala od nej mokré. Bolo jej tak veľa.
Zoskočila dolu a uistila sa, že je ešte nažive. Bol, no stratil veľmi veľa krvi a tá sa z rán stále liala. Keď Doriana zaniesli dovnútra, zavolala Zephoru. Thomas šiel rýchlo po lekára, ale Zephora mu pomôže okamžite. Aspoň zastaví krvácanie.
S hrôzou v očiach sledovala, ako mu vyzliekli oblečenie nasiaknuté krvou, s čím pomáhala. Zephore sa podarilo vytiahnuť hroty šípov, pričom Valeria pomáhala pridržiavať ho, aby sebou príliš nešklbal. Bolo vidieť, ako veľmi trpí bolesťou. Slzy pri tom pohľade nedokázala ovládať a keď sa im na okamih stretli pohľady, zdalo sa jej, že v jeho očiach videla okrem agónie nehorázny zmätok, no potom ich znova zažmúril bolesťou.
Zastavili krvácanie a dali mu vypiť niečo na spánok. Lekár rany vyčistil, zašil a obviazal. Poradil sa so Zephorou, pretože obaja sa zhodli na tom, že šípy boli v niečom namočené. Zephora ho vyšetrila a povedala, že to bolo podľa všetkého čosi na oslabenie. Môže dostať horúčky, kým sa toho telo zbaví, no pokiaľ nedostane infekciu, celkom sa uzdraví.
