Harry and my vampire life

15. časť -Bola to chyba

Myslela som si, že nemôže byť už nič horšie ako byť upírom. No pravda bola taká, že horšie predsa len môže byť. A to keď zistíte, že vaši rodičia nie sú vaši rodičia a objaví sa vaša skutočná (upíria) matka. Ktorá vás chce zabiť a vie až priveľa o vašom živote na to, že sa objavila až teraz.

O mesiac neskôr:

Lucy 

Zrazu akoby nič nedávalo zmyslel. Myslíte si, že všetko vám môže patriť. Veď, prečo nie? Keď ste upírom a môžete ovplyvniť zmýšľanie a rozhodnutia ľudí, život sa vám zdá byť o čosi ľahší. Ale čas všetko mení. Aj takýto bezstarostný upíri život.... 

"Do kelu!" nadávala som si sama pre seba. Je možné, že o existencii Katherine viem už mesiac, a ešte stále neviem ako ju mám zastaviť? Už je mi to jasné, chce ma zničiť! No nedovolím, aby ublížila Harrymu. Som ochotná urobiť všetko! Tým všetko, mám na mysli aj ovplyvňovanie.

Z môjho tuhého rozmýšľania ma vytrhol vyzváňajúci mobil. Na displeji  blikalo Harryho meno. Uvedomila som si si, že sa pozerám na vyzváňajúci mobil, bez ochoty zdvihnúť to. Mesiac bola veľmi krátka doba na udianie toľkých udalostí. Zvažujem, či bol vôbec dobrý nápad, aby ma Harry predstavil verejnosti ako svoji novú priateľku. Ba dokonca uvažujem aj nad slovami Jeffa, podľa ktorého som sa z človekom nemala zaplietať...

"Ahoj Lucy" hneď sa ozvalo z druhe strany.

"Ahoj Harry, deje sa niečo?" Harry mal nejaké obchodné stretnutia, vôbec som nečakala jeho hovor.

"Chcem, aby si išla dnes so mnou von"

"alee, Harry"

"Nebola to otázka zlato, môže byť o 7p.m?

"No dobre"

" Okay, prídem pre teba. Pa ľúbim ťa."

Skôr ako som stihla odpovedať Harry zložil. Nechcela som chodiť s ním von, a teraz už vôbec, keď Katherine nedala o sebe vedieť už týždeň. Niečo určite chystá, no stále neviem ako to mám zistiť. Z môjho zmýšľania ma vytrhla ďalšia myšlienka ( je to vôbec možné? :D ) na to, že vlastne my sme s Harrym nemali žiadne oficiálne rande, po Harryho oznámení fanúšikom.

.......

Išli sme do lunaparku. Tam som nebola asi 100 rokov. Všetko bolo úžasné, a aj celkom niečo nové pre mňa. Sranda, že žijete niekoľko stoviek rokov a predsa sa nájde niečo čo môže byť pre vás nové :)

Sedeli sme sme na ruskom kole, opierala som si hlavu o Harryho rameno, a len tak sa pozerala na oblohu. Bola to pekná chvíľka, nechcela som ju slovami rušiť, keď v tom

"Deje sa niečo Lucy?"

"Nie všetko je okay, prečo? Niečo sa ti nezdá?"

"Správaš sa čudne, o čo ide?"

"O nič, ako som povedala všetko je v poriadku" už som si neopierala hlavu o jeho rameno, pozerala som priamo pred seba, odpovedala tvrdo a rázne.

"Lucy klameš mi, viem to! Teraz tvoríme pár, je normálne, že ma zaujíma čo sa s tebou v poslednej dobe deje!"

Bez rozmýšľania, zváženia slov a proste všetkého so mňa vyletelo

"Bola to chyba" Priamo do očí, dokázala som tu to povedať priamo do očí?! Ten pohľad mám už teraz vrytý v pamäti, no nezastavilo ma to. Hneď som pokračovala ďalej

"Ja a ty, sme boli chyba!"

AHOJTE! Pooo sto rokoch som sa konečne dokopala, k tomuto zase pokračovať. Dúfam, že vás to opäť chytí, aa čoskoro pokračovanie ;) Príjemné čítanie ;) :*