Harry and my vampire life

5. časť - Povedz mu, že si upír....

Sedím v lietadle..smer Slovensko.Let nebol dlhý.Hneď ako lietadlo pristálo na Bratislavskom letisku,išla som si vyzdvihnúť batožinu.Zavolala si taxík .. a išla som na adresu ktorú mi Em nechala.Stála som pred obrovskou vilou.

"Ako vidím Em si to tu naplno užíva." povedala som si sama pre seba 

Hneď ako my Em otvorila....som začala :"Ahoj.Ták o čo ide ? Dnes sa musím vrátiť na späť do Londýna!"

Ona sa usmiala a začala hovoriť: "Vieš pôvodý upír Klaus..zistil ,že existuje liek proti upírstvu.Ale je tu jeden problém .. vlastne nie jeden ale viac"

Nechápavo som na ňu pozerala asi pochopila... a pokračovala..

"Vôbec netušia kde je .. ale majú jeden typ ...."

Ja som znudene povedala: "To na to som sem prišla ?aby si mi povedala toto ? To sa nedala po telefóne ?" Aj keď som bola šťastná že sa zbavím upírstva...

Usmiala sa a povedala ... "Nie Lucy nedalo!"

Ja som pokračovala: "Aha.No ale keď som už tu musíš mi s niečim poradiť."

Em kívla hlavou ne znak aby som pokračovala..."No vieš..J-j-ja som sa asi zamilovala do človeka.....Čo mám robiť ?" 

Em na mńa pozerala ako na zjavenie...a začala:"Povedz mu o tom že si upír ... nechaj ho nech sa rozhodne čo spraví.A ak by sa rozhodol ťa prezradiť tak mu vymaž pamäť alebo ho zabi.A inák ako sa volá ten šťastlivec ?...."

Ja: "Kokos akože super rada Zabiť by som ho nedokázala.No a volá sa Harry Styles."

Em: "Čóóó??? To ten Styles??? Ten s 1D ??? čóó??? POvedz mu,že som jeho fans !!Jasné??"

Ja: "Em ja ti tu vylievam srdce a ty toto ??? Ok poviem ...Idem už inák zmeškál lietadlo..."

Em sa už len usmiala a objala ma..............................

Sedím už v lietadle..hneď ako budem v Londýne poviem Harrymu pravdu.

Harryho pohľad:

To dievča je iné ako ostatné...Je niečím iné ale čím ???Od ľudí si drží odstup ale prečo ? Na tieto otázky som hľadal celú noc odpoveď,ale aj tak som nedostal odpoveď.Na obed som sa rozhodol jej zavolať..je nedostupná.

"Skúsim neskôr" som si vravel.

Vola som jej ešte pár krát,ale zase nič.Rozhodol som sa zájsť k nej domov.Zvonil som,ale zase nič.Jej susedia mi povedali,že ju videli dnes ráno odchádzať z domu aj s batožinov.Ale,že jej rodičov nevideli ani raz.

"Kam len mohla ísť?" pítal som sa sám seba.

Vrátil som sa domov a zvyšok dňa som presedel pred telkou.V ten deň ma nič nebavilo.Ona je ako moja polovica seba.Neskôr ma mama posla sa prejsť ....Prechádzal som sa po chladných uliciach Londýna.. a zabočil som aj na ulicu kde býva Lucy.U nich doma sa už svietilo a na hornom poschodí som videl Lucy.

Priblížil som ruku ku zvončeku ...chvíľu rozmýšľal či zazvoniť...Srdcom zvoniť...Hlavou odísť................

Rozhodol som sa srdcom...už som zazvonil

.........................................

Lucy pohľad: 

"Konečne som v Londýne" som si vravela cestou pre batožinu.

Nešla som hneď domov,ale stavila som sa ešte v Nando´s.Kúpila som si večeru ..ako pre piatich (nechápem ako môžem toho tak veľa zožrať .. mne stačí krv ... ale keď jedlu z Nando´s neodoláš :DDD )..ale vždy viac ako menej :DDDD.Prišla som domov položila večeru na stôl a odniesla si batožinu do izby.Začala som ju vybaľovať no v tom niekto zvonil pri dverách....................