Harry and my vampire life

7. časť - „ 19 ...... Od roku 1964."

*Pohľad HARRY

Neverím v nemožné.Ľudia sa rodia,starnú a umierajú.Tak to na tomto svete chodí.Ale ako mám poprieť to čo vidím na vlastné oči ?Niekoho kto nestarne kto si neublíži.Ktorá sa mení spôsobom ktorý sa nedá vysvetliť. Uhryznuté dievča,telá nájdené bez krvy čo si mám teraz myslieť ??? Sú toho plné správy. Zabila ich Lucy ? Čo mám robiť ? Ja ju milujem.Už som doma, ležím na posteli a pýtam sa sám seba. Keď zrazu niekto začal netrpezlivo vyzváňať na zvonček.Šuchtavím pohybom som sa vybral otvoriť.

Stála tam ona..............................

* pohľad LUCY

Musela som ísť za Harry.... Musím mu to vysvetliť.. Stála som pred jeho domom a netrpezlivo som vyzváňala na zvonček.Keď tu zdaru sa dvere rozleteli a v nich stál Harry.Ani som nečakala čo povie či niečo nespraví hneď som začala vravieť.

JA: „Nikdy by som ti neublížila.“

Harry: „ A tie zvieraciu útoky, a tí zabitý ľudia?“ povedal s trochou strachu v očiach.

JA: „ Poviem ti pravdu...........“ 

Harry ma preručšil a povedal : „to by bolo fajn“

JA: „To uhryznuté dievča som zabila ja. A aj toto muža čo bol nájdený bez krvy... a tie ďalšie zraždy na svedomí ja nemám .. Prosím ver mi!“ už som mala slzy na krajíčku ... musela som ich udržať............Nedalo sa slza mi už stekala po líci.

HARRY: „ Prečo si to urobila ?“ Pozeral po mne so smútkom v očiach.

JA: „Nepochopil by si to !“

HARRY: „Prečo ???“ silno ma chytil za ruku a kričal mi do tváre.

JA: „Ten chlap si ju najal sledovala teba a chalanov s tvojej skupiny.Ona mala zariadiť aby sa vaša skupina rozpadla a potom ťa mala zabiť !“ Potom som už zvýšeným hlasom pokračovala:

„Harry ja som nemohla dovoliť aby ťa zabila,aby ťa pripravila o kariéru. Harry nedokázala by som bez teba žiť ! Ja ťa potrebujem.Harry prisahám prišla som do tohto mesta s dobrým úmyslom, zmeniť sa. Každý deň svojho upírieho života preklínam deň ked som sa stala upírom a radšej by som nezomrela.Všetko ti vysvetlím ale prosím ťa Harry nikomu nič nepovec.“ Už sa mi slzy liali ako vodopád ... Harry sa tiež neudržal a tiež mu stekali slzy po lícach.

HARRY: „Ako to môžeš chcieť?“

JA: „Lebo viem, že je to nebezpečné.Z viacerých dôvodov, aj keď ma nenávidíš, máš strach zo mňa.Musíš mi veriť.“

HARRY: „Choď ......... prosím ťa choď.Keď mi nechceš ublížiť tak odíď.“

To čo povedal Harry ma veľmi zranilo ale taký je môj život.... o sklamaní,smútku, nenávisti,smrti ...... Slzy som sa už ani nesnažila zastaviť .. teraz mi stekali ako vodopád.........

JA :„ Toto som nechcela.“ Pohladila som Harryho ruku a upírskou rýchlosťou zmizla.

* pohľad HARRY:

V noci som nemohol vôbec spať. Každú chvíľu som sa prevaľoval z boka na bok. Čo keď mi Lucy vravela pravdu ? Ona nám vlastne zachránila skupinu a mne život. Potom som zaspal niekedy až nad ránom.

*RÁNO HARRY....

Každé ráno som napísal na twitter niečo .. no dnes ma nič nenapadlo ... Musím vidieť Lucy znova. Ani ja nedokážem bez nej žiť! Rýchlo som jej napísal sms nech sa stretneme za pol hodinu v Nando´s. Súhlasila. Rýchlo som sa obliekol zobral kľúče od auta a hneď som vyrazil.

*NANDO´S stále pohľad Harryho

JA: „Povedala si, že mi všetko vysvetlíš.Tak začni.“

Lucy len kývla hlavou na znak aby som pokračoval... a pítal sa na to čo chcem vedieť.

JA : " Lucy Pierce je tvoje skutočné meno ? "

LUCY : "Pred tým ako som sa premenila volala som sa Lucia Petrova .. ale zmenil sa my život zmenilo sa mi aj meno."

JA: „Keď dám do googlu. Výjdu mi samé rozprávky.Aká je realita!?“

LUCY: „Môžem ti povedať všetko.“

JA: „Viem, že ješ cesnak“

LUCY: „áno.“

JA: „A viem, že ťa slnko netrápy.“

LUCY: „Chránia nás prstene.“ Povedala a ukázala na obrúčku v ktorej žiaril modrý lazurit.

JA: „Krucifiksy?“

LUCY: „ Neškodné.“

JA: „ Svätená voda?“

LUCY: „ Je pitná“

JA: „Zrkadlá ?"

LUCY: „ Mítus.“

JA: „ Povedala si, že nezabíjaš.“

LUCY: „ Zabila som len tých dvoch. Živým sa ľudskou krvou ale nevyciciavam im ju! Pijem krvy ktorú som ukradla v nemocnici.„

JA: „A toto má byť okey ?“

LUCY: „ Nič s toho nie je okey, viem to !“

JA: „ Je vás viac ako si ty ?“

LUCY: „V Londýne už nie.“

JA: „ Hovoríš nie ?“

LUCY: „ Boli časi keď toto mesto vedelo o upíroch viac. A ver mi pre nikoho sa to neskončilo dobre.Preto je dôležité o tomto mlčať.“

JA: „Ale to sa nedá.“

LUCY: „ Harry daj mi jeden deň.Odpoviem ti na všetky otázky a ty sa rozhodneš ako sa ku mne zachováš. Môžeš si vybrať.“

Kývol som hlavou na súhlas predsa ju milujem a nechcem aby sa to zmenilo chcem vedieť aká je skutočnosť.Nasadli sme do môjho auta a išli sme cestou ktorú my Lucy ukázala.

LUCY: „Tu mi zastav.“ Zastavil som a ona vystúpila tiež som vystúpil ale stále som stal vedľa auta a spítal sa.

JA: „čo tu robíme ?“

LUCY: „ Niečo ti ukážem.“

JA: „Tu na konci sveta ?“ odpovedal som s trochou cinizmu.

LUCY: „ Toto nebol koniec sveta. Tu stál dom v ktorom som bývala keď som sa stala upírom.“

Odstúpil som od auta a priblížil sa k Lucy.Chvíľu sme kráčali mlčky až kým Lucy nezastala pri schátranom múre.

JA: „Vyzerá to ..... ( nevedel som nájsť vhodné slova.....) ....“ v tom mi LUCY skočila do reči...

LUCY: „ Staré?...... Veď aj je.“

JA : „Koľko máš rokov ?“ cítil som ako keby mi chcelo srdce vyskočiť .... nevedel som čo čakať.

LUCY: „ 19 ...... Od roku 1964.“

JA: „Uhm..............Pane bože.“

LUCY: „ Teraz to už vieš.Vidí ,že ti nič netajím.“

JA: „ Ovládanie mysle ... urobila si to aj mne?“

LUCY: „ Nie. V tom náhrdelníku ktorý stále nosíš ..... do toho srdiečka som ti dala bylinu zvanú “železník“ chráni ťa pred nami.“ povedala a ja som po nej pozeral ako na zjavenie.... asi vedela , že nerozumien tak pokračovala.

LUCY: “Chcela som ťa chrániť pred rovnakými ako som ja. Ale chráni ťa aj predomnou.Harry nikdy ho nedávj dole, lebo ke´d sa po dnešku stane čo koľvek. Budeš vedieť, že si sa rozhodol sám.“

Lucy sa pousmiala a znova mi pohladila ruku a zase zmyzla upíriou rýchlosťou.A mňa tam nechala len tak stáť.Hneď som nastúpil do auta a išiel som domov.....

Musím ešte porozmýšľať nad tým čo mi povedala LUCY aj keď som už rozhodnutí................