Jeden Hrejivý Pocit

3. Naše sny

Keď prišli na miesto, tak išli potom ešte kúsok pešo až prišli znovu tam, kde Adagio býva.

Keď Sunset vstúpila do bytu Adagio, tak pocítila taký hrejivý a hlavne bezpečný pocit... akoby bola doma... naozaj doma...

Obidve sa vyzuli z topánok a išli smerom do obývačky...

Adagio chytila Sunsetinu ruku a povedala...

„Si úplne premrznutá Sunset... Choď sa kľudne osprchovať horúcou vodou a trochu sa zohriať...", povedala Adagio a Sunset s tým súhlasila.

Keď Sunset na seba pustila horúcu vodu, tak jej cez celé telo nabehli zimomriavky od toho, aké príjemné to bolo... Naozaj ju to krásne zohrialo...

Keď sa Sunset osprchovala, tak sa potom následne aj Adagio...

Keď boli už obidve čisté a zohriaté, tak si sadli na pohovku do obývačky...

Sunset mala na sebe stále úsmev...

Aj keď... sa niektoré veci stále nevyriešili...

Sunset začala znovu rozmýšľať...

Adagio si toho znovu všimla a položila svoju ruku na ruku Sunset...

„Znovu prišli zlé myšlienky?", spýtala sa Adagio.

„J-Ja len... Stále neviem, čo bude z mojou budúcnosťou... Stále tam nič pekné nevidím...", povedala Sunset a úsmev jej pomaly zmizol z tváre a prišiel smútok...

„Sunset... Skús sa na to pozrieť ináč...". povedala Adagio.

Sunset sa pozrela do očí Adagio a počúvala...

„Miesto toho, aby si si vybrala, že "toto bude moja budúcnosť", tak si vyber niečo, ako "chcem aby toto bolo súčasťou mojej budúcnosti". Nemusia to byť nejaké veľké veci, ale kľudne aj nejaké maličkosti, ktoré by si chcela zažiť alebo u ktorých by si chcela byť súčasťou.", vysvetľovala Adagio.

„Napríklad, každý máme nejaký sen. Veľký, malý, to je jedno, hlavne je, že tam je... Aký sen máš ty Sunset?", povedala a spýtala sa Adagio.

Sunset zostala trochu zaskočená...

Sen?

Sunset začala premýšľať...

Adagio si všimla, ako Sunset veľmi premýšľa, tak sa jej rozhodla trochu pomôcť...

„Tak napríklad... Pamätáš, keď som ti hovorila ohľadne toho, že je tu jedna vec o ktorej rozmýšľam ohľadne mojej budúcnosti, ale nie som si tým stále istá?", spýtala sa Adagio.

Sunset kývla.

„Tak... tá vec je... že by som si priala sa stať speváčkou... a chodiť a spievať po rôznych miestach po celom svete!", povedala zrazu Adagio.

Sunset chvíľu mlčky pozerala na Adagio...

„Hlúpe čo? Akože ahaha... Ja a speváčka? Aha... hah...", zasmiala sa trochu neiste Adagio...

V tom ale Sunset chytila za ruku Adagio.

„To nie je hlúpe Adagio! Je úžasné, že máš takýto sen... a verím, že si ho schopná dosiahnuť... naozaj!", hovorila v úžase Sunset.

Adagio sa trochu zasmiala...

„Sunset... Veď si ma ani nikdy nepočula spievať... Ako môžeš vedieť, že by som niečo také dosiahla?", spýtala sa Adagio Sunset.

„Nepočula som ťa spievať... to je pravda... Ale! Počula som sa ťa rozprávať... a máš veľmi krásny hlas... Ja ho mám veľmi rada... Je ukľudňujúci... a vždy, keď mi niečo hovoríš, tak cítim taký pocit bezpečia a kľudu... Preto verím, že by pri speve bol rovnako krásny.", povedala Sunset a usmiala sa na Adagio.