Just friends? |SK|

2.časť

Myslel som, že odpadnem. Bol pri mne tak strašne blízko, ako už nikdy predtým. On len proste povedal 'ďakujem' a šiel si sadnúť naspäť. Lenže mne robilo dosť veľký problém ostať stáť a nie že sa ešte robiť, že sa nič nestalo. Dosť dlho som sa z toho spamätával a pozeral som sa, ako si on v pohode sedí na gauči a ťuká do smartfónu. Myslím, že by som mal nadviazať nejakú reč, aby tu nebolo tak ticho a aby som stále nemyslel na to, čo urobil. ,,Éhm, ta-takže tý s-si tu prišiel len tak? Myslím to tak, že ty si sa odsťahoval a t-teraz si tu a.." 

,,Mama zomrela. Mala autonehodu a bude tu mať pohreb," skočil mi do reči a povedal bez kúsku emócie. Nechápal som to, jeho mamka bola skvelá žena, je fakt smutné, že už nie je medzi nami. Ale ešte divnejšie je to, že to povedal bez hocijakej emócie. Či už s smútkom alebo hnevom, ale on ani jedno z toho. ,,To mi je naozaj ľúto, úprimnú sústrasť," šepol som a pomaly som si išiel sadnúť k nemu na gauč. ,,Ďakujem," povedal a pozrel sa na mňa. Už som sa zmienil o tom aké má úžasné oči? Krásne smaragdovo-zelené. Vždy sa v nich strácam. Potriasol som hlavou aby som prišiel na iné myšlienky ako na jeho oči, ale nepomohlo to, tak som radšej sklopil pohľad. ,,Noo a čo ty? Máš babu?" opýtal sa ,kamarátsky do mňa drgol a usmial sa. Prečo ma tak úžasný úsmev? Vlastne.. prečo je ON taký úžasný? Až po chvíľke som si uvedomil, že sa ma niečo pýtal. ,, H-hovoril si niečo?" oh Bože, to je trapas. ,,Hej hovoril, či si si už našiel nejakú babu za tú dobu čo som tu nebol," krátko sa zasmial.   Oh, jeho smiech. Počkať, čo sa to pýtal? On sa ma naozaj opýtal či mám babu? To myslí vážne? Alebo si naozaj na strednej nevšimol ako som ho stále obdivoval a žiarlil keď okolo neho lietali dievčatá a on sa na nich usmieval a chválil im vzhľad a všetko.. ,, N-nie," to neznelo teda moc presvedčivo Sebastian, ešte raz. ,,Nie, nenašiel som si žiadnu babu." povedal som už sebavedomejšie. ,,A čo ty?" čo sa to pýtaš ty idiot, jasné že ťa tajne predtým nemiloval a nečakal na moment keď sa tu vráti a bude ti vyznávať lásku a nemať nikoho len teba. Nežijem v rozprávke. Bohužiaľ. 

,, Sarah, volá sa Sarah. Je strašne rozkošná a zlatá. Mám ju dosť rád a myslím, že aj ona mňa," Povedal, keď sa pozeral nepríčetne pred seba a usmieval sa. 

Rana priamo do srdca.

~Okay ladies, po straaaašne dlhej dobe som sa odhodlala vypustiť von ďalšiu kratšiu časť Just Friends, keďže sa vám prvý part tak nesmierne páčil a ja som fakt vôbec nečakala, že to bude vôbec niekto čítať, a nie že sa to ešte niekomu aj bude páčiť. Som fakt rada, že mi zanechávate votes a vôbec to, že to čítate je pre mňa nesmierná pocta a hlavne podpora a motivácia do ďalšieho písania. Ešte raz Vám všetkým z celého srdiečka ďakujem a dúfam, že sa vám bude páčiť aj tento part. ^^

S láskou,

vaša yaoistgirl