Just friends? |SK|

5.časť

Je to tak. Ležím pod mojím vysnívaným chlapcom bez trička, s veľkou hrčou v nohaviciach a zároveň so strachom či pre neho budem dosť dobrý. V sekunde ako mi vyzliekol tričko  sa pousmial a nahol sa k mojej hrudi. Nedokázal som sa na neho pozerať pretože mi to prišlo trápne že tam ležím len tak nehybne, tak som odvrátil hlavu na druhú stranu a privrel som oči. Cítil som, ako jeho pery putujú po mojej hrudi. Na každom mieste kde sa ma dotkol som pocítil horúčavu a dúfal som, že sa to nikdy neskončí. Zrazu som cítil ako sa odtiahol. Pootočil som hlavu smerom k nemu a otvoril som oči. A už som ich nechcel zatvoriť. 

Lukáš si práve vyzliekal tričko a postupne bolo vidno jeho nádherné vypracované telo. Nedokázal som z neho spustiť pohľad. 

Keď jeho kus oblečenia pristál na zemi, znova sa ku mne nahol a pokračoval s mapovaním môjho nahého tela. Tentokrát jazykom oblízal obidve bradavky a akonáhle som kvôli tomu zavzdychal, pousmial sa a začal si robiť vlhkú cestičku dolu smerom k mojím nohaviciam. V živote som nič také sexy nevidel a ani nezažil. Zhlboka som sa nadýchol, privrel oči a vydýchol. Nevedel som čo mám v takejto situácii robiť..kde mám dať ruky? Mám si dovoliť vzdychať pri každom jednom dotyku, alebo mám byť radšej ticho? 

Skôr ako som sa spamätal mi odopol nohavice a pomaličky mi ich sťahoval dole. Zahryzol som si silno do pery a trošku som sa nadvihol, keďže som mu chcel nejako pomôcť. Konečne mi ich vyzliekol, pohodil niekde na zem  a natiahol sa ku mne pre bozk. Červenajúc som mu ho opätoval a jednou rukou som sa ho chytil okolo krku. Zahryzol mi jemne do spodnej pery a s úškrnom sa odtiahol. Posunul sa na úroveň môjho rozkroku a uprene sa mi pozeral do očí. Pomalým pohybom sa priblížil k mojej spomínanej hrči na boxerkách a nespúšťajúc zo mňa zrak mi ho pomaly olízal cez kúsok látky. Oh Bože prečo to tak naťahuje? Zavzdychal som a rukami som sa pevne chytil plachty pod nami. 

So spokojným výrazom zobral lem mojich boxeriek do zúbkov a "vražednou rýchlosťou" mi ich vyzliekol dole. Už sa naťahoval k môjmu rozkroku pusou, keď mu zrazu začal hlasno zvoniť mobil vo vrecku jeho nohavíc (ktoré mal bohužiaľ ešte stále na sebe). Myslel som si, že je to zlý sen. Lukáš sa zľakol, trošku odskočil (naozaj len trošku, bol predsa opitý a inak by skončil na zemi) a vybral smartphone z vrecka. Istú chvíľu sa očami snažil zaostriť na displej a keď sa mu to nakoniec podarilo, prstom potiahol po obrazovke a prijal hovor. Priložil si mobil k uchu a povedal, "Ha-haló? Ahoj zlatko...h-hej hej som v pohodeeee neboj. Vidíme sa zajtra...Aj ja ťa ľúbim, pa." 

Po skončení hovoru sa chvíľku nepríčetne pozeral na mobil, ako keby nechápal ako vedel celkom v pohode rozprávať do telefónu a pomaly si začal uvedomovať, čo pred pár sekundami robil. Vyzeralo to tak, ako keby po tom hovore vytriezvel a pomaly si prehrával v hlave tento večer.  Ja som sa medzitým zamotal do deky a so slzami v očiach som ho pozoroval z postele, keďže som vedel, že toto je koniec môjho vysnívaného večera s ním.

ALRIIGHT TAKŽE SOM S5 (kinda) myslím si, že nemá dôvod sa tu obhajovať a podobnee keďže *cough* rok je celkom dlhá doba. No a nebudeme si klamať, ja som už naozaj chcela prestať s písaním..obviously. No keď som dneska navštívila môj profil a videla som všetky tie komentáre, tak som sa dokopala k tomu napísať aspoň maluuuuu časť a uvidieť, či to vôbec ešte stojí za to. Keďže mám pocit, že už absolútne neviem písať tak si nemyslím, že toto bude mať nejaký úspech a že budete chcieť ďalšie časti. No ale uvidíme. :) Možno začnem aj nejaký nový príbeh čo bude pre zmenu girlxgirl. Netuším.

Takže zatiaaaľ (kto vie zas na akú dlhú dobu) sa s vami lúčim a majte sa krásne people!

-yaoistgirl