Throwback- Pred štyrmi rokmi
"Chytaaaaaj! No ták, poďme poďme, nahraj mi, nahraj!"
Sedel som na lavičke a pozeral som, ako si chalani z vyššieho ročníka kopú loptu a snažia sa ju dostať do bránky. Jop, hrali futbal. Kričali po sebe, jednotlivé družstvá na seba sem-tam aj zanadávali a ak sa niekto šmykol a stratil loptu, preklínal sa, ako keby pokazil niečo životu dôležité.
Pohlad na nich, napriek všetkému tomu kriku, ma upokojoval. Dokázal som ich pozorovať celé poobedia, keď sa partie zišli aby si trošku pokopali do lopty. Stále som si sadol na lavičku, tak ako aj teraz, a očami som sledoval ich pohybujúce sa spotené telá, ako naháňajú kotúlajúcu loptu. No keď sa mám priznať, jedno chlapčenské spotené telo som stále pozoroval viac ako ostatné. Mal tak primerane vypracované telo, dlhšie hnedé vlasy, ktoré mu pri hraní stále padali do tváre a prekrásne, smaragdovo zelené oči. Stále, keď nimi o mňa náhodou zavadil pohladom, myslel som si, že sa na mieste roztopím ako zmrzlina a zostanem v takomto skupenstve doživotne.
Práve v tých chvílach, keď som sa na neho zasnene pozeral, som si začal uvedomovať, že hetero asi nebudem. Najprv som som sa moje pravé gayské ja snažil potláčať, keďže stále všade dookola sa vravelo, že 'to nie je normálne" . No a ja, ako malý Sebastian, som tomu veril a znenávidel som sám seba za to, že mám byť iný ako ostatní.
Pozerajúc a rozmýšlajúc nad tým, aké krásne oči má ten futbalový hráč, som nezaregistroval, že na mňa rýchlosťou svetla letí futbalová lopta. Keďže som sa nejak nestihol uhnúť, trafila ma presne do tváre. Hlavu mi odhodilo trochu dozadu a do nosa mi vstúpila pálčivá bolesť.
"Hej, si v poriadku? Haló, prosím ťa, povedz niečo. Bože prepáč mi to, nechcel som aby to letelo na teba," hovoril a skláňal sa nado mnou chlapec práve s tými nádhernými očami.
"To si teda poriešil Lukáš fakt, gratulujem!" Kričal na zelenookého nejaký ďalší hráč tejto loptovej hry.
Takže Lukáš.
"Oh, eem, s-som v p-pohode.." vykoktal som nejak a rukou som si prešiel po tvári, kde lopta pristála. Následne som sa na neho pousmial.
"Naozaj si v pohode? Nemám ťa hodiť do nemocnice alebo tak niečo?" Ustráchane sa na mňa pozeral a svojimi očami si ustarostene prezeral mojú tvár kúsok po kúsku. Nebolo mi to vôbec príjemné, takže som razom sklonil hlavu a na moje nešťastie som sa aj začal červenať. "S-som v-v poriadku," šepol som stále so sklonenou hlavou. Bolesť, ktorú som nedávno cítil úpne ustúpila, no za to nastúpili motýly v bruchu.
Dotkol sa ma a pozrel sa mi do očí a začal niečo rozprávať. No ja som absolútne nevnímal čo hovoril. Jediné, na čom som sa sústredil, bol práve ten jeho nevinný kamarátsky dotyk rukou, ako ma chytil za rameno. Neorobil nič viac, no pri rom tak vela. Cítil som sa, ako v nejakom splnenom sne. Neveril som tomu.
"..Takže platí?" bolo jediné čo som potom na konci jeho rozpravania postrehol. Počkať, čo?
"Ehm, č-čo p-platí?" Cítil som sa tak hrozne trápne a červenajúc sa som sa pozrel do jeho očí a snažil som sa registrovať aj jeho prípadnú odpoveď.
"Pozývam ťa aspoň na zmrzku, nech trochu odčiním tú loptu v tvojej tvári," keď to dopovedal, tak s krátko zasmial. Ten smiech. Zamiloval som sa do neho ešte viac ako predtým a samozrejme, pozvanie som prijal.
No a takto sa začalo naše kamarátstvo (z jeho strany len to).Súčastnosť
Po vstrebaní nie najlepšej informácie pre mňa osobne, som sa tváril, že to je super a ďalej sme to už neriešili. Pustili sme si telku a pozerali sme nejaké filmy čo práve vysielali.
Práve išiel nejaký romantický film. Som schúlený na gauči na jednom konci a neďaleko odomňa sedí Lukáš. Cítim sa velmi, ale že velmi trápne.
V TV začína práve nejaká postelová scéna. No a prečo by si to odmietnutý Sebík nepredstavil, ako to robí s Lukášom? Nemo som pozeral na obrazovku a v mysli som si fanzaríloval nás dvoch na mieste hlavných postáv filmu. Ako by mi bozkával a kuskal krk, ako by obdarovával moje pery svojími bozkami, ako by mi vošiel svojou rukou pod tričko, kde by mi začal mapovať moje telo a ja by som mu zavzdychal do úst. Zasnívane som si zahryzol do pery nevnímajúc, že ma Lukáš celý čas zaujato pozoruje. Prestavil som si, ako by mi vyzliekol nohavice a odhodil ich na druhý koniec miestnosti. S úškrnom by sa mi znova prisal na pery a jednou rukou by mi "náhodou" prešiel cez rozkrok. Neuvedumujúc si, čo robím, som zaklonil hlavu, viac skusol peru a rukou som si prešiel po rozkroku. No v tom momente som si akosi uvedomil, čo robím a hodil som pohlad na Lukáša. A on. On sa uškrňal. "Nevedel som, že filmová scénka ťa dokáže tak..nabudiť," povedal s úškrnom pozerajúc mi do očí. Myslel som si, že sa asi prepadnem pod zem. Nevedel som, čo mám robiť, tak som rýchlo vstal z gauča a prešiel do kuchyne. Trapas trapas trapaaas. Teraz pred ním budem vyzerať ako nadržané prasa, ktoré si robí dobre pri pozeraní erotickej scénke v TV. Super.
Pustil som studenú vodu z kohútika, vložil ruky pod studený prúd vody a následne si opláchol tvár. Čo budem teraz robiť? Mám sa tam vrátiť a robiť sa, ako keby sa nič nestalo? Nie, to sa nedá. Musí byť aj iné riešenie. A čo keby som sa zahral na opitého? Pili sme pár pohárikov vína, no on nemusí vedieť že zvládnem ovela viac. A čo keď aj on je už opitý? On toho pil viac ako ja. Fajn, rozhodol som sa.
Vrátil som sa späť do obývačky, kde už na mňa čakal Lukáš. Pozrel som sa mu do očí a .. lesknú sa mu. Je opitý! Potichu som k nemu prisadol a neprerušoval som náš očný kontakt. Zrazu začal rozprávat.
"Nemáš sa za čo hanbiť Sebi, je to prirodzené. Ale všimol som si jednu vec. Ty si nepozoroval telku, mal si zavreté oči. Tak sa ťa teraz pýtam, na čo si myslel, že ťa to až tak vzrušilo? A pravdu, chcem si aj ja poriadne vyhoniť." Povedal pripiteckým štýlom. Zamrzol som. Mám mu naozaj povedať pravdu? Ale veď aj tak si to nebude pamätať...
Priplazil som sa bližšie k nemu, nahol sa a do uška som mu zvodne zašepkal: "Prestavoval som si, ako ma tvrdo a nemilosrdne nakladáš zo zadu," uškrnul som sa a zubkami som mu jemne potiahol ušný lalôčik.Taak, po dlhšom čase tu máme ďalšiu kapitolu, dúfam, že sa vám páčila a určite zanechajte svoje názory v komentároch. ^^
S pozdravom,
yaoistgirl
YOU ARE READING
Just friends? |SK|
RomanceStrach.Bolesť.Sklamanie.Láska.Vášeň. 17 ročný Sebastian a 18 ročný Lukáš sa stretnú po dlhšej dobe.Čo sa stane? Zamilujú sa do seba?Bude mať Lukáš už nejakú známosť? To všetko sa dozviete v tomto príbehu. !UPOZORNENIE! Príbeh nieje vhodný pre čitat...