Šepot minulosti

dovoľ mi

Vlny času pretiekli už mnoho morí
Spomienky sa strácajú v mase hmly
Za rohom tancujú nejasné siluety
Siluety toho, čo sme kedysi dávno tvorili

V hrudi ostala skala, tvrdá, chladná
Čo je sen? Čo je deň? Kde je hviezda ranná?
V rozpustenom vosku sa svieca stráca
Tmavé drevo na podlahe krváca

Dovoľ mi povedať ti aspoň zbohom
Dovoľ mi povedať, že som kráčala horou
Dovoľ mi vyrieknuť to posledné slovo
Dovoľ mi zabudnúť na to, čo bolo

Na okno klope zvedavo krík stromu
Pustá schránka sa stala zo živého domu
Niet tam čo nájsť, spoznal smrť skorú
Je to stratené, už to nezažijeme spolu

Dovoľ mi povedať, že som tu bola
Dovoľ mi postaviť sa pred teba znova
Dovoľ mi ukázať, že som to skúsila
Dovoľ mi ísť ďalej, aby som ožila

V putách minulosti držíš má stále
Tvrdíš však, že tancujem v honosnej sále
Sľubuješ nemožné, no skutky sú malé
Rany na koži zmiznú, spomienky sú  trvalé

Náhrobky s menami, ktoré si mi dal
Tie neznamenali nič, vietor ich vzal
Dala som to všetko, čo si si len prial
Ako vďaku za to na zemi si ma nechal

Dovoľ mi spýtať sa, jednoducho prečo?
Dovoľ mi vedieť, či ti slza kvapla z viečok
Dovoľ mi naposledy žiadať o niečo
Dovoľ mi niekoho, kto by mi nebo zniesol

Dovoľ mi utiecť hustým temným lesom
Dovoľ mi, neobzeraj sa, už tvoja nie som
Dovoľ mi zakývať na posledné zbohom
Dovoľ mi, alebo nie, už sa neriadim tebou