Dusím sa, keď viem, že si blízko
Keď cítim tlkot tvojho srdca
Dusím sa a život sa stáva bludiskom
Neviem, kadiaľ kráčať, svet sa stráca
No ty venuješ svoje slová jej
Ona ich hltá, verí každému písmenu
Láska už nemá význam, je to pojem
Skanenela som, už neverím na zmenu
Nepresviedčaj ma už o ničom
Sú to len prázdne frázy, iba ulita
Každé slovo je ako plesnutie bičom
Milión kvapiek valiacich sa z koryta
Už nie je čo riešiť, vybral si si ju
V momente, keď si sa začal rozhodovať
Keby si ma ľúbil, mal by si silu
Mal by si silu jej oponovať
Čo viac riešiť? Už nie je čo, tak prečo?
Čo z toho mám, keď si to zabil
Asi sa to všetko stalo pre niečo
Posledný plamienok si zahasil
Prepáč, že nemám jej oči, ani jej smiech
Nemám ani jej pleť ako čerstvý sneh
Nemám jej pery, nemám jej slová
Prepáč, že nie som ona... Tak prepáč
Už sa len dusím, slov by bol nadbytok
Načo sa snažiť? Už je spečatený zvitok
Neboli sme si súdení, raz to prebolí
A raz to možno aj srdce pochopí
YOU ARE READING
Šepot minulosti
PoetryŠepot minulosti je zbierka básní, v ktorých sú šifrované udalosti a traumy ako spôsob vyrovnávania sa s osudom, ktorý bol pridelený.
