Šepot minulosti

.hranie

Nočnou chodbou, krokmi ducha prechádzam
Ta, kde ma portál prenesie, na temnú stranu mesiaca
Ťaháš ma k sebe, ani neviem, kde je sever
Miesto tvojich očí jazerá, tvoj dych svieži ako oceán

Siluety stromov na zemi hrajú hru tieňov
Viem, už viem, že si ma znova posadol, zviedol
Pod bradou úškrn, ako mačka nad svojou obeťou
Jazerá sa menia na rubíny, si spokojný s odpoveďou

Hromy otrasú chladnou chodbou, i krysa zalezie
Ťaháš ma neznámo kam, v pozadí čierne zálesie
Ohýbaš časom, ohýbaš priestorom, vládneš môjmu umu
I Orfeus už dohral, natiahol poslednú strunu

Mesačný svit spoza mraku dráždi moje zrenice
Ozýva sa ručanie, nasleduje útek srnej samice
I rozpálený vosk roztápa studený kameň
Ľadom obalené srdce razom strieda plameň

Hráš so mnou nebezpečnú hru a teba to teší
V ten istý moment sneží, páli slnko i prší
Hoci ma máš v hrsti, no nevieš nado mnou vyhrať
Noc strieda deň, pomaly začína svitať

Doznieva symfónia, vietor v lese utíchol
Víťazstvo si nezískal, ale prehre si sa vyhol
Venujem ti posledný pohľad, no neskončili sme ešte
Tebe je clivo, no mne je z toho smiešne

Hra sa totiž otočila, ja som teraz vo vedení
Nevieš, čo si o tom myslieť, si vo vytržení
Hra sa ti ale zapáčila, ja nemienim prestať
Kto teda bude víťazom, a koho potrestať?