Šepot minulosti

. pivonky

. cestičkou kráčam, v ruke zvieram kľúč
. tam, kde ma ťahá tenký ružový lúč
. okolo záclona stáročných stromov
. hladia mi tvár, šepkajú "poď domov!"

. svieže teplo, čím som bližšie k svetlu
. tam, kde sa dve ľúbiace duše stretnú
. farby jari sa vlnia vzduchom a listami
. vôňa pivoniek je putom medzi nami

. z tmy sa vynáram, predo mnou brána
. brána starodávna, na nej listy brečtana
. kľúč sa rozžiari, do zámku brány sa pýta
. brána sa otvorí, oáza pivoniek ma víta

. ó, tá sloboda, okovy zo mňa opadnú
. lúč ma ťahá ďalej, oáza ma ťahá dnu
. kde-tu tulipány, inde ruža a fialka
. brečtanový múr, nevidno, kde je diaľka

. pod nohami teplý, mäkkučký mach
. necítiť bolesť, necítiť zlo, žiaden strach
. hríby na okraji sa do bájneho kruhu vlnia
. to je miesto, kde sa všetky túžby plnia

. na vŕšku altánok akoby na mňa čakal
. motýľ mi pred tvárou pieseň skladal
. nasledujem chodník, vedie ma ta hore
. čoraz väčšie teplo, hoci lúče sú skoré

. už len pár krokov, rysuje sa tam tieň
. nie je to len altánok, lež veľká predsieň
. on tam stojí, čaká ma tam trpezlivo
. či ma pozná stovky liet? či mu je clivo?

. spomienky, čo v sebe skrývali pivonky
. mi ich svojou vôňou vrátili, tie dotyky
. ó, tie dotyky, čo mi tak veľmi chýbali
znova ich cítim, jeho ruky s mojimi splynuli.