Skúška

13. kapitola

Ja viem že som napísala že kapitoly budem pridávať až keď bude mať každá desať votov. Ale  inšpiroval ma jeden komentár. Takže táto kapitola je pre teba @.

,,Vstávaj!" hučal na mňa dievčenský hlas. ,,Nechaj ma spať." zamrmlala som a dala som si vankúš na hlavu. ,,Za päť minút tu má byť Kate Beckettová." započula som a vybehla som z postele na druhú stranu izby. Začala som pobehovať po izbe ako šialená. Po pól minúte mi došiel význam jej slov. Kate Beckettová?! Ja ju asi zabijem! Kerry!(Pre tých čo nevedia, Kate Beckettová je hlavná postava seriálu Castle) Otočila som sa na ňu ale už nebola pri mojej posteli. Teraz sa váľala na zemi, a po tvári jej stekali slzy od smiechu. Ja som s bojovým výkrikom skočila po nej s vankúšom v ruke. Mala som v pláne ubiť ju k smrti. Ale čo už. Smiech je nákazlivý. Po minúte sme sa už váľali obidve po zemi a zvíjali sme sa v kŕčoch smiechu. ,,Už je 8:07." povedala Kerry medzi záchvatmi smiechu. Nechala som ju u seba v izbe a ja som šla do kúpelne. Rýchlo som sa osprchovala a ofénovala som si vlasy. Jemne som si ich nakulmovala do vlniek. Dala som na seba jemnú vrstvu púdru a špirálu. Na pery som si dala červený rúž. Chcela som si obliecť šaty, ale potom som sa pozrela von a radšej som si to rozmyslela. Síce bolo dusno, ale schyľovalo sa k dažďu. Obliekla som si modré riflové kraťasy a čierne tielko s čipkou. Náušnice som si nedala, ale dala som si zlatú retiazku od otca. Do tašky som si dala nožík, sprej, mobil jeden aj druhý a ešte som tam hodila čiernu mikinu s nápisom One Direction. Niežeby som tú skupinu nejako milovala, ale niektoré songy sú fajn. OK. Všetky songy sú viac než fajn. Bolo 8:45 keď sme boli prichystané, a ja som si obula čierne tenisky. Kerry mala na sebe minisukňu, zelenej farby a biele tričko. Ja som išla na korčuliach. Ona pešo. Po ceste som si kúpila raňajky. Dala som si hotdog s kečupom. Môj obľúbený. Keď sme prišli do parku, bolo 8:57. Všetci okrem Johnesa tam už boli. Bolo osem nula nula, keď na parkovisku pri parku zastavil čierny mercedes. Vyšiel z neho James Johnes. Spoznala som ho hneď. Však ma v nemocnici vypočúval. Zamkol auto a prišiel ku nám. ,,Ahojte dievčatá." ,,Dobrý" pobedala som a on si sadol rovno oproti mne. ,,Začnite prvé." povedal. Začali sme rozprávať všetko poporiadku. Hovorili sme jedna cez druhú. ,,A teraz vy." povedala Amy.  ,,To nudné preskočím. Keď sme sa rozprávali s rodičmi, Ariinmi, povedali, že ich dcéra nemá svoj vlastný účet. Bankový. Ale keď sme to preverovali v databáze, našli sme jej účet. Mala na ňom pól milióna dolárov. Pozreli sme teda výpisy kreditiek. Boli na ňom časté platby v tom bare. Ale aj v niekoľkých iných. Postupne sme všetky preverili a rozprávali sme sa so zamestnancami. Zistilo sa, že do nich chodili s falošnými občiankami a s inými menami. A chodili tam hlavne na oslavy. Oslavy starších žiakov z vašej školy. Tak sme dali do každého baru zopár kamier a ploštíc. Podľa toho sme vás, teda Nicol v tom bare spoznali. To je všetko. Teda... ešte sme zistili jednu zaujímavosť. Na každej oslave boli ukradnuté šperky alebo drahé veci." dokončil Johnes svoj monológ. Je vidno, že keď nám to povedal, je polícia v koncoch. Vlastne aj my. Neviem čo by sme mohli robiť ďalej. Teda... jedna vec mi vŕta v hlave. Mia povedala niečo o knižnici, a že neboli neviniatka. Je to jediná stopa. ,,A čo budete robiť ďalej?" spýtala som sa a on odpovedal: ,,Momentálne sme v koncoch. Nič dôležité sme nezistili. Adams má v pláne sa porozprávať s ľuďmi ktorým boli veci ukradnuté. A potom s ostatnými z tých párty." Začal mu zvoniť mobil a odišiel od stola. My sme ho pozorovali. Keď dotelefonoval, povedal: ,,Už musím ísť. Keby niečo, máte moje číslo." Keď to dopovedal, odišiel ku svojmu Mercedesu a nasadol. Dupol na plyn a išiel preč. ,,Viem čo by sme mohli urobiť ako ďalšie." povedala som. Dievčatá sa na mňa pozreli a ja som pokračovala: ,,Mali by sme ísť prejs knižnicu." ,,My sme na to úplne zabudli." povedala Kerry a Zara. ,,A vrátila si včera ten občiansky?" spýtala som sa Nicol. ,,Jasné. " Ešte sme sa chvíľu rozprávali, ale potom už bol čas obeda. Všetky sme šli naspäť k internátom. Po ceste som sa pýtala Amy: ,,A kedy máte odísť?" spýtala som sa. O týždeň v sobotu." povedala smutne a vošla dnu. My s Kerry sme šli do vlastného. ,,Čo si dáme na obed?" spýtala som sa. ,,Objednám pizzu." povedala a objednala. Ja som sa zatiaľ prezliekla to pohodlných čiernych trojštvrťákov a dala som na seba biele voľné tričko. Niekto zazvonil a išla som otvoriť. Nejaký chlap mi podal pizzu a zaplatila som. Spolu s Kerry sme sa najedli a išla som napísať ostatným, kedy pôjdeme do tej knižnice. Nakoniec sme sa rozhodli že sa v nej stretneme dnes o tretej. Za hodinu. V internáte som v podstate nič nerobila. Knižnica bola vzdialená od internátu asi desať minút. O pól tretej som sa začala chystať. Obliekla som si, nečakane, mini kraťasy a žlté tričko s nápisom: I love Castle. Moje najobľúbenejšie. Spoločne sme s Kerry vyšli von a keď ma v tom tričku uvidela, len sa zasmiala. ,,Nesmej sa." povedala som. Ona sa ukľudnila, ale aj tak jej hralo s kútikmi rovnako ako mne. Po ceste sme sa rozprávali o všetkom možnom. O prázdninách, o knihách, o filmoch, o seriáloch, o móde. ,,Kde je Nicol?" rodičia ju zavolali a išla s nimi." ,,Aha." Vošli sme do knižnice a ukázali sme preukazy. Knihovníčka ktorú dobre poznám povedala: ,,Keďže sú prázdniny, sú skrátené otváracie hodiny. Dnes je otvorené iba do piatej." Amy sa zatvárila nechápavo, rovnako aj Nicol. Netušili čo by sme tu robili tak dlho. Zato ja som dokázala v knižnici stráviť celé popoludnie. ,,Ja prejdem túto čať, ty túto, Zara,  ty prejdi túto a Kerry, ty prejdeš túto." Rozhodla hneď Amy a my sme prikývli. otvorila som prvú knihu. Vyzerala úplne normálne. A ž na tie klikyháky namiesto písmeniek, lebo sme sa nachádzali v oddelení zabudnutých jazykov. Prešla som asi polovicu keď som otvorila ďalšiu knihu z mnohých, a zadržala som výkrik. V knihe bol vystrihnutý obdĺžnik. Sper skrýša. A ja som tam videla úžastný náhrdelník. Bol to strieborný náhrdelník. V strede sa nachádzal slabomodrý kameň, pravdepodobne diamant. (Náhrdelník nájdete v obrázkoch.) ,,Wau. Baby! Poďte sem!" Povedala som. ,,To," začala Amy. ,,je," povedala Kerry, ,,naprosto," povedala Zara, ,,úžastné." Dokončila Nicol. Nechala som to v knihe kvôli otlačkom. Zara zavolala Johnesovi. Ten prišiel a uzavrel knižnicu.