Princess in real life

†Cindrella

„Oci?" zaklopala na sklenené dvere.

„Poď dnu," ozval sa hlas človeka, ktorému najviac dôverovala.

Opatrne otvorila dvere a potichu ich aj zatvorila. Nechcela aby ju Grace počula.
Keď ju otec zbadal, usmial sa a kývol hlavou k stoličke oproti stolu.
Sadla si na ňu.

V hlave mala milión rôznych scenárov, ako otcovi povedať, že odtiaľto chce odísť. No na ani jeden sa nedvážila.

„Čo máš na srdci, Lily?" zdvihol hlavu od kopu papierov.

„Vieš...ja...chcela by som ísť na maturitný ples, lenže..." prerušil ju.

„Na tom sa dohodni s Grace." tak zneli jeho posledné slová. Vždy ich hovoril takým...dominantným tónom?
Nevedela ako to nazvať, no vždy ju to zarmútilo.

Všetko len s Grace...všetko sa točí len okolo nej! A aby nezabudla, aj okolo jej dvoch nafúkaných dcérach. Kate a Berry.

Niekedy mala pocit, že ich otrieska o stenu a vymláti z nich dušu. No nemohla si to dovoliť. Kvôli otcovi...

„Lily!" ozvalo sa z kuchyne.
Vtedy akoby do nej niekto vrazil šíp. Grace a tie kravy už sú doma.

Len si smutne povzdychla a odkričala: „Už idem!"

Vošla do kuchyne a stalo sa presne to čo tušila.
Jej ufrflané dcérenky sedeli na gauči a odpočívali po veľmi 'namáhavom' nákupe.
A čo mala povedať ona?

Od rána sa učila angličtinu a francúzštinu, upratala všetky izby a bola vyvenčiť obidvoch psov. Zo srdca psy neznášala. Vlastne len tých dvoch...

„Kde je obed?!" zvrieskla Grace. Lily v duchu narátala do desať, hoci vedela, že aj tak by sa na nič neodvážila.

„V chladničke." odvetila jednoducho.

„A čo tam robí? Už dávno mal byť ma stole!" prskala všade naokolo, až si Lily musela rukou utrieť tvár.

„Hneď," za túto odpoveď si v duchu dala facku. Dokedy tu bude otrokom? Dokedy tu bude ako 'rodinná slúžka'?

Nikto sa o ňu nezaujímal. Teda ak nerátala otca. No okrem neho...
V škole to tiež nebolo boh vie aké. Jej spolužiaci ju považovali za triednu šprtku a čudáčku. Ani sa im nedivila.

Veď kto by sa chcel kamarátiť s babou, ktorá neustále mlčí a chodí v tmavom? Navyše sa za ňu jej potenciálna rodina ani nepriznáva. Ani ona ku nim.
Školské prostitútky...Pche!

O deň neskôr...

Prišla domov so širokým úsmevom. To sa už dlho nestalo. Vlastne sa ani nepamätá kedy naposledy sa úprimne zasmiala.

Ale prejdime k tomu úsmevu.

Dôvod bol v celku jednoduchý, no v jej prípade nezvyčajný.
V škole ju oslovilo jedno dievča. Rozumeli si.
Zoznámila ju aj so svojimi kamarátkami. Tie ju prijali rovnako priateľsky ako Sandy (tá kamarátka).
A...pozvali ju na ples.

Vraj by tam mohli ísť všetky spolu, keďže ani jedna nemá partnera.
Lily súhlasila. Hoci nevie prečo.

No šaty mala...Áno, mala. Boli ešte po jej nebohej mame.

V hlave už mala plán ako sa tam dostať. Bolo jej jedno že tam budú aj jej namyslené sestričky.
Je už plnoletá! Môže si robiť čo chce!

Jeje kamarátka, Sandy, hovorila čosi o Mikeovi. Páči sa jej.
Aj Lily sa páči. No neodváži sa na neho ani pozrieť. Čo keď si ju všimne? Alebo keď si to všimne niekto iný?
To by bol trapas.

V deň plesu...

Stála pred zrkadlom.
Ruky sa jej klepali, nohy sa triasli...vlastne sa celá triasla.
Nevedela či od vzrušenia alebo strachu.

Pozrela sa na hodinky. Už bol čas.
Zhasla svetlo v izbe a otvorila okno. Kvôli jej bledomodrým šatám sa jej liezlo oveľa tažšie.
No zvládla to.

Pripadala si ako Popoluška. Bude Mike jej princ? Zabudne u neho srdce? Ako to tam vlastne bude vyzerať?

V duchu si opakovala tieto otázky. Nikdy na takomto plese, alebo vôbec na spoločenskej akcii nebola.
Samozrejme pokiaľ neráta rodinnú oslavu jej sestier.

Započúvala sa do ticha. Vlastne to už nebolo ticho.
Počula hudbu.

Až nakoniec mala pocit, že jej prasknú bubienky.
No prekonala to.

Otvorila dvere a vošla dnu.

Niektorí si ju nevšímali, iný otvárali ústa. Musela sama sebe priznať, že v ten večer vyzetala oveľa lepšie ako v čiernej, dotrhanej mikine.

Podišla ku stolu s jedlom. Zobrala si pár koláčov a sadla na prázdnu stoličku.

Zrazu ju niekto poklepal po pleci. Takmer jej tanier vypadol z ruky.
No keď sa obzrela...stál tam Mike.

Upieral na ňu tie jeho oči s farbou mora.

„Smiem prosiť?" nastavil ruku, a Lily ju s radosťou prijala.

Postavili sa do stredu parketu a začali tancovať.
Tancovali snáď na všetko!

Až kým neprišla ma rad pomalá, romantická hudba.

Vtedy ju pobozkal. Bol to jej prvý bozk.
Vlastne nakoniec z toho bolo jej prvé vášnivé bozkávanie.

Po chvíľke sa odtiahli.

„Ľúbim ťa," zašepkal jej do ucha.
Ostala zarazene stáť.

„Počkám ťa pred vchodom." znova jej zašepkal do ucha a utekal von.

Dobrých päť minút tam stála. No potom sa spamätala.

Utekala za ním von.

Bol tam.

No nie sám.

Opieral sa o stenu...aj s nejakým dievčaťom.
A potom si ju všimol.
Chcel jej to vysvetliť, no ona už bola sama.
A ani následujúce dni za ňou neprišiel.
Tak ostala...sama.
Navždy.

Viete čo z toho vyplýva?
Áno, áno. Žiadni dokonalí princovia neexistujú. Sú len taký, ktorí sa na dokonalých princov podobajú. Ale len ne povrchu.
No existujú ne-dokonalí princovia. A tých sa treba držať zubami, nechtami...

A/N

Prvýkrát tu prichádzam s mojimi kecami :DD
Chcem vám len povedať, že z následujúcej časti budete asi dosť...zarazený :D
Ani náhodou to nie je mini reklama ^^

[Part 2]