Pole žltých slnečníc

Part.3

Len tak som sedela na okne a premýšľala o tom (ako na fotke)

čo tak si ho vyhľadať?

Mihnutím oka som zoskočila z parapety a sadla si za počítač,našla som si o nom pár informácii ,zjavne malo malo byť v Bostone ktorý bol velice daľeko. No ja som sa rozhodla ho nájsť.

Potichu,tak aby to nikto nepočul,som vybrala zo skrine môj kolieskový kufor do ktorého som nahádzala všetko potrebné,Zobrala som aj prenosní stan ktorý je ako dáždnik,stlačíte a rozprestrie sa.

Kufor som večer hodila pod posteľ a išla som spať.

Zobudila som sa okolo štvrtej ráno,ked všetci ešte tuho spali,potichu som

zobrala kufor a išla som s ním po schodoch.

Na posteli som nechala odkaz:

Milá rodinka dobre viete ako mám rada slnečnice,

tak som sa vybrala,pozrieť sa do Bostonu na najväčšie

pole slnečníc na svete,veľmi vás ľúbim,prídem za pár mesiacov.

Vaša Natali :)

potichu som otvorila dvere a z kufrom som pokračovala dalej.

Moja daľšia zastávka bola na vlakovej stanici,kde som sa mala vlakom presunúť na nejaké

mesto Blízko Bostonu.od toho mesta idem už pešo pár kilometrov.

Ako som nasadla do vlaku Vytiahla som môj notebook a četovala si.

Asi po pol hodine si ku mne prisadol neznámy chalan.

Mal hnedé vlasy a modré oči a nejak v mojom veku.