NEW LIFE

Untitled Part 4

S mamou sme sa flákali po meste. Chodili sme z jedného obchodu do druhého, skúšali si rôzne veci a tak. Doskúšala som si nejaké šaty a sukne, a išla som pozrieť ako je na tom mama. Ona tam mala ešte kopu vecí, tak som sa rozhodla že si skočím do cukrárne na zmrzlinu. Ako som vychádzala so zmrzlinou v ruke, zastala som v šoku. Asi pätnásť metrov odomňa išiel Maťo s nejakou babou ktorú držal za ruku! Bola fakt pekná. Mala štíhlu postavu, krátku sukňu, tielko nad pupok a plátenky. Oproti mne to bola modelka. Zostala som v panike, no nemala som kam uniknúť. 
"Ahoj, čo ty tu?" povedal mi s úsmevom na tvári ako keby sa nič nedialo, zatiaľ čo jeho priateľka na mňa len zazrela.
"Čau, som tu s mamou na nákupoch. A čo ty?" odpovedala som mu so snažiacim sa kludným hlasom.
"Aale, Zoe sa chcela ísť niekam poflákať. Čo ten futbal? Mala by si záujem začať trénovať?"
"Noo, u nás som hrávala v tíme, tak by som to chcela skúsiť aj tu. Ževraj mi to docela ide." povedala som s úsmevom a všimla si že Zoen ešte viac zazrela.
"Tak o 5 na ihrisku. Zober si kopačky, loptu a niečo na prezlečenie. Potom sa vidíme. Čauko."
"Ahojte."
Kým som sa z toho všetkého spamätala moja zmrzlina bola celá roztečená, a to bolo vonku asi 15 stupňov. Keď som dojedala pred cukrárňou zmrzlinu, dovalila sa tam moja mama s tromi nákupnými taškami. 
"Ty si si nič nevybrala?"
"Ani nie, ale môžme ísť ešte pozrieť sem. Možno si tam niečo nájdem."
Nakoniec som si z obchodu odniesla shortky, tielko, tričko, džínsy, tenisky, svetrík, mikinu a nejakú bižutku. Keď sme mali nakúpené išli sme domov. O pól piatej sme prišli domov. Zbalila som si kopačky, loptu a veci na prezlečenie a vybrala sa na tréning.  Keď som prišla na ihrisko asi päť minút som meškala, takže všetci už boli prezlečený a stáli pred kabínou. 
"Ty si tu tá nová čo má záujem hrať za náš tím?"spýtal sa ma tréner a všetci na mňa upreli pohľady.
"Áno, rada by som."
"Máš aj nejaké skúsenosti s futbalom, alebo si len ďalšia čajka, ktorá chce byť len zaujímavá pred chalanmi?"
"Futbal som hrávala už aj u nás v meste. Hrajem ho od mala," opovedala som, a hneď mi napadla Zoe, ktorá určite hrá len preto aby bola zaujímavá.
"Dobre choď sa prezliecť, a ukážeš nám čo v tebe je."
Šatne boli menšie a chatrnejšie ako u nás, no nesťažovala som si. Prezliekla som sa, obula si kopačku, vzala loptu a išla na ihrisko. Začali sme klasickou rozcvičkou a behaním. Zoe ma stále sledovala strašným pohľadom. Stále sa držala pri Maťovi, ktorý nevyzeral byť z toho až tak nadšený. Nakoniec sme mali prihrávky. Bola som vo dvojici s chutným blonďákom s modrými očami. Keďže bol kapitán tímu, tréner ma dal s ním aby som sa od neho učila.
"Čau ty budeš asi Mima však? Maťo mi o tebe hovoril."
"Hej a ty si?"
"Alex."
Náš rozhovor prerušil tréner, ktorý si všimol že si neprihrávame ale kecáme. Asi pol hodinu sme si prihrávali a usmievali sa na seba. Asi o 8 sme skončili. Tréner nám dal zabrať a tak sme sa unavení išli prezliecť.
Potom Alex začal pár ľuďom: "No čo ľudia, kam sa ide večer?"
Zaznelo hneď niekoľko návrhov.
"Čo tak na pizzu?"
"A čo na kofolu?" 
No zrazu jeden chalan vstal a povedal: "Ale ľudiaa. Ja mám dnes voľný dom. Čo tak dnes ku mne a objednať pizzu?"
Všetci súhlasili. Ja som sa potichu prezliekla a vychádzala som zo šatne. No v tom ma dobehol Alex a začal: "Nejdeš s nami?"
"Veď tu nikoho nepoznám a nechcem sa vnucovať." Odpovedala som zarazene.
"Ale prosím ťa veď tam pôjdeš somňou."
Vrátili sme sa spolu do šatne a Alex im povedal: "Ľudia dnes ide s nami aj Mima čo hovoríte?" Všetci súhlasili až na Zoe. Mohla som si myslieť. 
"Tak ja teda nikam nejdem.." povedala naštvane Zoe.
"Ale prosím ťa pooď. Prečo nechceš ísť?" začal do nej rýpať Maťo.
"Proste som povedala že nikam nejdem!" zkríkla po ňom a utekala preč. Maťo sa rozbehol za ňou.
Keď sa všetci prezliekli vybrali sme sa k tomu chalanovi domov.
Išlo nás asi 7. Jednému po ceste zavolala mama nech má ísť domov. Zostalo nás 6. Keď sme prišli k nemu, posadali sme si v obývačke a objednali sme si pizzu. Zrazu mi zavolala mama..