NEW LIFE

Untitled Part 7

Tréning bol ešte únavnejší ako minule. Keď som odchádzala z tréningu, dobehol za mňou Alex.
"Prečo si ma tam nepočkala?"
"Videla som ťa s tou babou. Nechcela som vás rušiť."
"Mima to nieje tak ako to vyzerá. Ja som fakt bol u toho kamoša. Ako som išiel od neho stretol som ju. Už dávnejšie chcela byť somňou ale ja som ju odbil. teraz ma stretla, a keď som jej povedal že idem za tebou, tak ma rýchlo pobozkala. Potom som len videl ako si išla do autobusu. No kým som prišiel ku zastávke autobus bol preč. Veľmi ma to mrzí, prepáč." 
Videla som ako mu po líci stiekla slza. Za ňou nasledovala ďaľšia a ďaľšia. 
Rýchlo som sa mu vrhla do náručia. Ako môžem byť taká krava? Nenávisť k nemu za sekundu pominula. 
Cítila som ako stále plakal.
"Strašne si mi chýbala. Strašne moc. Stále som na teba myslel."
"Aj ty mne si chýbal."
"Pôjdeme večer zase na skype?"
"Môžme"
Nasadli sme na biky a každý šiel vlastnou cestou domov. 
Keď som prišla, otec už bol doma. 
"Ahoj, no čo ako sa má mama?"
"Ahoj, stále rovnako. Zajtra o 10 pôjdeme za ňou dobre?" 
"Dobre. Poobede alebo večer príde Kaja." Zobrala som si vodu a večeru a utekala do izby.
Zapla noťas a vytočila na skype Alexa. Bol veľmi zlatý a choval sa skvelo. Zapla som si fb, kde ma čakali správy.

MAŤO: Ahoj, veľmi ma mrzí že to musí takto byť. Ale už sa nebudeme môcť kontaktovať ani nič. Zoe je strašne nahnevaná a smutná. Ten zápas ju fakt dostal. Keď zistila že ja som ťa priviedol do nášho tímu skoro ju drblo! Kebyže jej dám vetdy do ruky nôž tak ma zabije! Je mi to veľmi ľúto, rád by som s tebou ešte šiel behať ale neviem. Keď chceš zajtra o ôsmej buď pri kostole a pôjdeme si zabehať! Ale nikomu nič. Ani mi neodpisuj PA. ♥

KAJA: Ajoj lásko!♥ Zajtra o 8 som vo vašej dedine. Počkaj ma na zastávke. Zober aj dákych chalanov nech mi pomôžu s batožinou! Hah, ja viem.. Stále tí chalani! :D Teším sa na teba! ♥
JA: Zlato strašne sa na teba tešíím!♥ Neboj sa, niekoho zoženiem. Keďže pôjdem vtedy z tréningu, tak poviem chalanom. :P..

KEVIN: Ahoj, my sme sa ešte normálne nezoznámili, ale ja som ten čo som vtedy šiel po tréningu skorej domov. Chcel som sa ťa len spýtať ako to je medzi tebou a Alexom? Keďže sme dobrí kamaráti, tak viem ako ťa ľúbi a ako bol zdeptaný, keď ste sa pohádali.
JA: Ahoj, noo momentálne sme spolu. :) Síce stále neviem čo si mám myslieť o tej babe. Nevieš o nej niečo?
KEVIN: Je to strašná mrcha. Mne pokazila dokonca dva vzťahy! Je známa ako rozbíjačka vzťahov. Dávaj si na ňu pozor. 
JA: Ďakujem za info.

S Alexom sme volali do pol druhej. Teda, lepšie povedané, ja som zaspala. Bavili sme sa o všetkom možnom. Ráno som šla pred kostol ako sme sa dohodli s Maťom. Už ma tam čakal. Dali sme si nejakých 8 kilometrov. Keď sme dobehali, sadli sme si k jazierku a rozprávali sa. 
"Si so Zoe šťastný?"
"Úprimne? Ani nie. Bol som. Ale začala strašne žiarliť. Keď som bol s jednou kamarátkou vonku, skoro zošalela."
"Prečo si potom stále s ňou?"
"No vieš. Kvoli futbalu a tak. Kebyže sa rozídeme, neviem ako by som to tam s ňou vydržal. Veď uvidíme čo bude ďalej. A čo ty s Alexom?"
"Tak ja neviem. On je úžasný, chová sa skvelo. Ale neviem či nám to dlho vydrží. Radšej poďme, musím ísť ešte za mamou do nemocnice."
Vstali sme a pobrali domov. Keď sme sa lúčili, silno ma objal.
"Ďakujem že tu si," šepol mi do ucha.
Rýchlo som išla domov. Hodila som sprchu, najedla sa, obliekla, namaľovala a šla s otcom za mamou do nemocnice. Stále bola v kóme. Sadla som si vedľa jej postele a stisla som jej ruku. Bol ako bez života. Brucho mala ešte stále malé. Asi po hodine som išla domov. Najedla som sa, poupratovala dom a volala Alexovi. Nedvíhal. Zapla som si telku a pozerala. Zaspala som.. Zobudila som sa asi o štvrtej na telefonát od Kaji. 
"Ahoj, už cestujeem. Neuverila by si koľko pekných chlapcov mám v kupé! Dúfam že stále na mňa myslíš a nezabudneš ma dojsť počkať!"
"Niee neboj sa nezabudnem na teba. Drž sa a nepoporeťahuj ich tam!"
Zapla som fb.
Správa od Filipa: "Ahoj zlatenko, chýbaš mi! Dúfam že ma aspoň prídeš pozrieť. Vybavíme si na noc nejaký hotelík čo povieš? :*"