NEW LIFE

Untitled Part 6

 Ráno som volala s Kajou na skype. Všetko som jej vyrozprávala. Volali sme asi hodinu. Potom mi volal policajt, ktorému som dávala moje číslo. Povedal mi že volali s mojím otcom. Brácho bude musieť byť dokonca prázdnin v base. To bude nejaké 2 týždne. Dohodla som sa s ním že mu donesiem nejaké veci. Napísala som Alexovi či by tam nešiel somňou. Súhlasil. Hodila som do seba raňajky, zbalila bratovi veci, obliekla sa, namaľovala sa a vyrazila z domu. Pred domom ma už čakal Alex. Hodila som mu ľahký bozk na ústa. Pomohol mi zobrať Jurajove veci, a išli sme na zastávku kde sme čakali na autobus. Za pol hodku sme už boli pred policajnou stanicou. 
"Mám ísť s tebou aj dnu?" 
"Keď chceš počkaj tu."
Išla som dnu, kde ma už čakal policajt. 
"Môžem ho vidieť?"
"Samozrejme. Dnes poobede ho majú odviesť do väznice."
Sadla som si k jeho cele a začala:
"Ahoj."
"Čau," povedal s jemným, trochu nasilu úsmevom.
"No čo ako sa máš? Dá sa to tu vydržať?"
"Ale v pohode. Ale nemám ani mobil ani nič. Urobíš pre mňa niečo?"
"Samozrejme, hovor."
"Ja viem že ty ani fotrovci to nevedia, no už asi rok mám priateľku."
"Čože?? Prečo si ju nikdy nepriviedol domov??"
"Noo vieš. Nechcel som tým zaťažovať. Keď ste boli vy preč vtey bola u nás. To je teraz jedno. Proste jej prosím ťa napíšeš na fb čo somňou je a tak. Bol by som rád keby za mňou prišla, nech sa nehnevá a že ju ľúbim. Odkážeš jej to teda?"
"No okey. Inak som ti doniesla tie veci. Keby niečo potrebuješ tak sa ozvy. Čo otec? Volal si s ním?"
"Hej.. Totálne mi vynadal. Keď ma uvidí tak ma asi zabije."
"To som si istá. Čau."
"Ahoj."

Keď som vyšla, Alex tam nebol. Vytiahla som mobil a volala mu. Nič. Volala som mu ešte dva krát. Na tretí krát mi to zdvihol.
"No kde si?"
"Prepáč zlato ale šiel okolo kamoš, tak som šiel k nemu, myslel som že tam budeš dlhšie. Počkaj idem už."
"Ponáhľaj sa."
Asi pol hodinu som sedela na lavičke a čakala ho. Nakoniec som sa rozhodla že si pôjdem kúpiť do obchodu vodu. Keď som išla neverila som vlastným očiam!! Ten kretén sa tam olizoval s nejakou babou! Sekundu na to som už mala oči plné sĺz a utekala som na prvý autobus čo išiel. Hneď som volala Kaje.
"Ahoj, ten kretén sa tu olizoval s nejakou babou! Ten kokot! A ja som mu verila!"
"Ukludni sa. Pozri, aspoň vieš že ti nestojí za nič a je to obyčajný jebo! Prestaň plakať lebo sa rozmažeš zlato! Inak, trochu sa zmenili plány. Nejdem s našimi na dovolenku, tak by som mohla prísť už teraz! Čo na to hovoríš? Pozajtra by som mohla prísť. Vybav to doma a daj mi vedieť dobre?"
"Dobre dobre. Keď prídem domov zavolám ti."
Do uší som si strčila slúchatká. Celú cestu som nad tým všetkým rozmýšľala. Ako som mohla byť s takým idiotom?!

"Ahoj oci, no čo ako je na tom mama? Už sa prebrala?
"Ahoj, nie ešte nie. Stav má stále taký istý. Malé v bruchu je asi v pohode. Večer prídem domov. Na noc budem doma, a ráno sem pôjdem zase. Potom ešte pôjdem za Jurajom. Pôjdeš zajtra somňou do nemocnice?"
"Hej pôjdem. Inak. Mohla by zajtra prísť Kaja?"
"Samozrejme že mohla. Ak nebudete vyvádzať samozrejme."
"Neboj sa. Dobre pa."
"Pa."

Zapla som fb a tam správa od Maťa:
"Ahoj! Dnes o 5 buď na ihrisku. Potom daj trénerovi svoje číslo a budú ti chodiť SMS kedy sú tréningy. Inak, pozajtra je zápas. Možno by si to už mohla skúsiť aj naostro čo povieš? :)"
"Hah myslíš že na to mám hneď po druhom tréningu hrať? Uvidím ešte, pretože má prísť moje futbalové dvojča. Možno to skúsime aj spolu :P"
"No to som zvedavý :P Vidíme sa o piatej maj saa"
Sklopila som noťas a vybrala sa trochu poupratovať. Upratala som celý dom a keď som pozrela na hodinky bolo trištvrte na päť.
"Shit!" Skríkla som. Zasa nestíham. Čo najrýchlejšie som si zbalila veci, sadla na bike a trielila na ihrisko. Keď som prišla všetci boli v kabíne. Vrátane Alexa. Pozdravila som a asi trištvrťka ma odzdravila. Tá štvrťka si ma ani nevšimla, vrátane Zoe. Riešil sa nedeľnajší zápas.
"Si pripravená hrať?" spýtal sa ma tréner.
"Myslím že hej."
"Dobre, tak prvý polčas bude hrať Zoe, a druhý ty."
"Čože??!!" Zoe vyskočila zo sedačky a skríkla. Všetci na ňu hneď obrátili pohľady.
"Ja si myslím že hráte nejak tak isto. Síce som Mišku videl hrať len raz, ale aj tak."
Zoe sa rozplakala a vybehla von. Maťo utekal hneď za ňou.