Zamilovaná do hviezdy

Untitled Part 11

Luke 

Neváhal som a šiel za ňou do kúpeľne , kde už bola vaňa pripravená. Doniesol som tam aj sviečky , ktoré robili romantickú atmosféru a krásne voňali..

" Hm to je vanilka ? " spýtala sa ma Em.  S úsmevom som prikývol a pozeral ako sa pomaly začala vyzliekať. 

" Milujem vôňu vanilky .. " povedala a silno sa nadýchla vzduchu . Urobil som to isté a zistil , že tá vôňa je fakt príjemná.  Pomaly som sa začal vyzliekať aj ja. 

Em zostala v spodnom prádle a šla smerom k vani. Ja som si v rýchlosti vyzliekol ponožky a už som stál za ňou. Spoločne sme vošli do príjemne teplej vane . Bolo to tak romantické . Aj keď nikdy som nebol na takéto veci. Kedy som sa takto stihol zmeniť ?  Jasné! Za to môže moja Em.. Mám to najväčšie šťastie , že ju mám.. 

Len tak sme pri sebe sedeli a užívali si vzájomnú prítomnosť.  Máme šťastie , že tu dnes nikto nie je. Nemali by sme tu súkromie a nebolo by to také kúzelné , ako to teraz je. 

S každým jej nádychom a úsmevom som spokojnejší a šťastnejší . Neviem , čo v nej je , ale dokonale ma zmenila. Od základu. Hneď od tej zrážky som vedel , že je niečím výnimočná . Niečím iná ako ostatné .. Netrvalo dlho a ukradla mi moje srdce . 

                             ***

" Dáš si palacinky ? " spýtal som sa Em , keď sme sedeli v jej izbe a len tak pozerali do stropu. " A vieš , že na ne  mám celkom chuť ? " s úsmevom sa na mňa pozrela. " Daj mi chvíľočku.." zašepkal som  a dal jej pusu na líce. 

Stál som pri sporáku a nalieval cesto na panvicu , keď ma zozadu objala. Ten neopísateľný pocit šťastia, ktorý mnou prebehol sa fakt nedá opísať. Takmer sa mi spálila palacinka , no Emma ju šikovne prevrátila na opačnú stranu a usmievala sa na mňa. Vôňa sa rozliehala po celom dome.  Robil som ich s láskou , ktorú som k nej cítil. 

Naservíroval som na tanier palacinky potreté nutelou , posypané orieškami a na vrchu dozdobené šľahačkou. Položil som tanier pred Em a sledoval ju . Ochutnala  a zatvárila sa šokovane. Nevedel som , či je to dobré alebo zlé a tak som spýtavo nadvihol obočie . " Lepšie palacinky som v živote nejedla.. Páni .. ako to robíš ? " spýtala sa a mne padol kameň zo srdca. Len škoda že si nepamätá ako som jej ich urobil prvý krát. Bože čo by som dal za to aby si pamätala všetko. Teda až na tú chybu jej sestry . Ale vlastne je to aj moja vina.. Mal som jej v tom zabrániť okamžite alebo ísť vtedy s Em. 

" Na čo myslíš ? " s úsmevom prehodila Em a vyrušila tak môj myšlienkový pochod. " Na nás.. aké by to bolo keby si si spomenula .. " so smutným úsmevom som jej povedal. 

*** 

Emma

Vracala som sa z obchodu , v ktorom som si bola kúpiť veci do lekárničky , keďže obväzi som minula a aj dezinfekčné prostriedky . Odomkla som dvere a vošla dnu . Vyzula boty a s taškou šla do obývačky. Zrazu ma silno rozbolela hlava  a začal sa mi točiť celý svet. Obrazy sa mi mihali pred očami a ja som videla všetko , čo som si nepamätala. Posadila som sa na zem aby som si neublížila . To už pri mne stáli všetci traja. Luke , Calum aj Tereza . Okamžite som sa Lukovi vytrhla a utekala som do svojej izby , kde som sa zamkla a po dverách som sa spustila dolu. Ako to že mi klamal ? Ako t o, že sa hneď nepriznal k tomu , čo urobil? Prečo predstieral , že ma má rád a aj tak mi ublížil ? Slzy stekali po tvári a ja som ich nedokázala zastaviť. Silné vzlyky som sa snažila utíšiť rukou , no moc to nepomáhalo . Klopanie na dvere a krik sa stále stupňoval , no ja som nevnímala nič. Nepočúvala som čo hovoria.. Bola som vo svojej bubline . Premiestnila som sa do svojej kúpelne a tam som sa zosypala . Schúlená v klbku som tam len tak ležala a plakala. Dosť! Povedal môj vnútorný hlas. Nesmieš sa kvôli nemu trápiť ! Pamätaj čo si si povedala a čo si si prisahala ! " Nikdy sa nenecháš zničiť chlapom.. " povedala som nahlas. Zotrela som si slzy z tváre a pomaly sa postavila pred umývadlo . Opláchla som si tvár studenou vodou a nahlas vydýchla. Nič to . Budem ich všetkých ignorovať , nájdem si prácu a nový byt a odsťahujem sa okamžite . V tom mi napadlo , že môžem zavolať Jackovi a vybaviť si u neho taký prechodný pobyt .. 

" Ahoj Jack "   povedala som do telefónu , keď sa pánovi uráčilo zodvihnúť ho . " Potrebujem od teba láskavosť.." povedala som a zatajila dych . " Em , pre teba všetko !" Trochu mi odľahlo , no stále som bola v napätí .. " Mohla by som u teba pár dní prespať ? Kým si niečo nenájdem.." spýtala som sa a dúfala v kladnú odpoveď. Napokon prišla . " Jasné .. ale stalo sa niečo ? " opýtal sa opatrne... "Nie nič sa nestalo.. chcem sa konečne osamostatniť.. " povedala som prvé čo ma napadlo , lebo som mu nechcela vešať na nos to , čo sa stalo . " Dobre .. síce ti moc neverím , ale dvere máš u mňa otvorené . " Povedal . Na viac som nečakala. Rozlúčila som sa s ním a začala si baliť veci .. Keď som mala najnutnejšie veci zbalené , podišla som k oknu . Zas chcem odísť oknom ? Jasné že hej ! Okolo nich nechcem ani páchnuť.. Kufor som teda cez okno spustila dole a za ním tašku s notebookom. Pomaly som sa prešvihla cez okno , a stála som pred domom. Našťastie mám vlastné auto , takže nemám problém odísť.. Kufor som hodila do zadu auta a naštartovala motor. S povzdychom som otvorila garážové dvere a dupla na plyn s kúskom nádeje .. S pocitom veľkej zmeny...