Zamilovaná do hviezdy

Untitled Part 12

Zaklopala som na dvere a okamžite mi otvoril Jack . Bola som za to rada , lebo som už nevládala. Ako pravý gentleman mi vzal kufor a pozval ma dnu. Cestu do ich hosťovskej izby som vedela , pretože som tu kedysi často prespávala.  Jeho rodičia našťastie neboli doma , no jeho otravný brat Ryan doma bol. My dvaja sa moc v láske nemáme.. Nikdy nevedel pochopiť , že sme s Jackom najlepší kamaráti.. A to ho štvalo , lebo v podstate sme si ho vôbec nevšímali. 

" Ále kto sa to tu ukázal ? " povedal s podlizáckym úsmevom Ryan. " Nebodaj sa k nám sťahuješ ?" povedal s úškľabkom , ktorý mu vzápätí zmizol z tváre , keď si uvedomil , že vlastne povedal pravdu . S neutrálnym výrazom som prikývla a nasledovala Jacka do mojej prechodnej izby . Tak tu budem nasledujúcich pár dní bývať. Ako som mohla veriť takému hajzlovi ? Bože ..kvôli nemu  je moje srdce roztrieštené na milión kúskov.. Našťastie však dokážem udržiavať masku.  Masku , ktorá je nezlomná. A ako som si povedal , nenechám sa zničiť chlapom . A navyše takým , ktorý neviem povedať pravdu.. Ktorý myslí len na seba a je sebecký.. 

" Potrebuješ niečo ? " vytrhol ma z rozmýšľania Jack. Len som pokrútila hlavou a pousmiala sa na neho . " Keby niečo , vieš kde ma nájdeš.. " tentoraz som prikývla a otočila sa mu chrbtom . Po chvíľke som však na neho zavolala :  " Počuj Jack.. Nezájdeme niekde na kávu ? Mám chuť na niečo sladké , lahodné a hriešne pre moje telo " povedala som s vážnou tvárou no dlho som ju neudržala . Obaja sme vybuchli do hurónskeho smiechu a nevedeli sme prestať. " Čo ? Nevidel si tú reklamu o nejakých sušienkach ? " spýtala som sa medzi smiechom a utierala si imaginárne slzy . Pokrútil hlavou a potiahol ma za ruku na znak toho , aby sme šli. " Počkaj musím sa skultúrniť !" povedala som a žmurkla na neho . " A načo ? " prevrátil očami. " Aj tak vyzeráš vždy úžasne !" zalichotil mi . Pousmiala som sa a vybrala sa ku kufru , z ktorého som si vytiahla úzke džínsy , obyčajné čierne tielko a károvanú košeľu. Pri nočnom stolíku som si naniesla na oči linku a špirálu a make-upom som zakryla všetky stopy po plači a bolesti. Nahodila som úsmev a odišla z mojej novej dočasnej izby.  

" Tak čo ideme ? " spýtala som sa , len čo som zišla dole schodmi .  Jack sa pousmial a žmurkol na mňa. Na moje prekvapenie však nebol jediný oblečený. Vedľa neho sa o stenu opieral Ryan a uškŕňal sa . " On ide kde ? " spýtala som sa znechutene a kývla hlavou smerom , kde stál . Jack len pokrčil plecami a smutne na mňa pozrel .  " Ideme mojim autom.. A jeho tam nechcem .." ledva som sa zadržala , aby som si neodpľula. " Zlatko ,  si v mojom dome.. Mala by si byť vďačná , že tu môžeš zostať a správať sa ku mne ako k nadriadenému .." cmukol na mňa. To som sa už odvrátila a predstierala , že zvraciam . Jack vybuchol do smiechu , ktorý sa snažil zamaskovať kašľom a ja som sa zmohla len na prevrátenie očami . 

Zaparkovala som pred mojou obľúbenou kaviarňou.  Všetci traja sme vystúpili a zamierili ku vchodu do kaviarne. Posadili sme sa za stvol dozadu kaviarne a objednali si . Ja presso , Jack latté a Ryan ani neviem čo . Konverzácia  bola na bode mrazu , keďže som sa nechcela rozprávať pred tým hlupákom. 

Započúvala som sa do hudby , ktorá hrala . 

  You are the sun in my sky
Even when the stars all die
You are gonna make me shine
You make me shine cos

I'm born forever your guide
For all of my life
I will be by your side

And I'll be there when you fall, yeah
And there'll be no pain at all

And I'll be your shelter
Your shelter from the storm
Yeah always be your shelter
I'll be there if you fall
And if you walk a lonely road
Know that you're not alone
Cos I'll be your shelter
Your shelter from the storm  

Bože .. Prečo na neho myslím ? Nechcem ho mať v mojej hlave.. Ublížil mi až moc.. Slzy sa mi drali na povrch , no rýchlo som zažmurkala a tak ich zatlačila . 

Z tohto ticha ma vyrušil až hlúčik ľudí a niekoľko bleskov a dve kamery , pred mojou tvárou. Nevedela som čo sa stalo , no keď sa začali pýtať otázky , pochopila som . 

" Slečna Emma , kde je Luke , a kto sú títo dvaja mladí páni ? " 

"Prečo ste tu s nimi ? " 

" Aký máte medzi sebou vzťah ? "

" Stále to ťaháte s Lukom ? "

Začala sa mi točiť hlava. Nedokázala som zo seba vydať ani hláska . Ryan ma však pohotovo chytil za ruku a ťahal ma k autu , zatiaľ čo Jack šiel zaplatiť.  V tom šoku som sa nechala ťahať Ryanom . Ani som si to neuvedomila. Ešte som stihla započuť  : " Rýchlo si našla náhradu.."  To som už nevydržala a začali mi stekať slzy. Potrebovala som oporu . Vytrhla som sa Ryanovi a začala som utekať neznámo kam.  Po chvíli som zastala v jednej uličke a zviezla sa po múre až na zem. Rukou som sa snažila tlmiť vzlyky , ktoré sa drali na povrch.  

Zrazu predo mnou zastali niečie nohy , no ja som nemala silu sa pozrieť hore. Silné ruky ma vzali do náručia a niesli ma . Cez zaslzené oči som nedokázala vidieť kto to je.  Keď ma položil na nohy a oprel o auto , zbadala som kto to je. Okamžite som zamrzla . Ryan ... Prečo by to robil? Veď sa predsa neznášame.. Nedalo mi to .

"Prečo toto všetko ? Veď sa odjakživa neznášame.. " s pohľadom upreným priamo do jeho očí som povedala. " Nie je to tak , že by som ťa neznášal.. len som proste vždy chcel mať takú kamarátku ako si ty pre Jacka.. Takpovediac som žiarlil.. No a toto všetko pre to , lebo nerád sa pozerám na trpiace dievča.. " povedal s miernym úsmevom. Opäť som zamrzla a nevedela čo mu na  to povedať . No pohľad mi padol za jeho chrbát .. Bol tam on .. Vykračoval si ako nejaká celebritka a rozdával úsmevy na každú stranu. To ma nesmierne zabolelo. On si z toho nerobí nič.. Na sekundu sme sa stretli pohľadom . Úsmev z tváre mu zamrzol , no ja som len pokrútila hlavou a nastúpila do auta , ktoré sa hneď rozbehlo. Tento raz som nechala šoférovať Jacka . Nezvládla by som cestu domov. Och domov..  Tam sa dlho nevrátim...