Love me! {Luke Hemmings SK}

Part33- She'll survive. I promiese.

,,Mami? Čo sa, preboha stalo?" spýtala som sa a ona vzlykla. ,,Kathy! Ja...ja...och." Ona plače? Vystrašene som pozrela na prekvapeného Luka. Čo sa stalo!
,,Mami. Pokoj, všetko bude v poriadku. Taak, dobre. Teraz mi povedz čo sa stalo! A neplač." hovorila som čo najzrozumiteľnejšie, no v skutočnosti som bola vystresovaná. ,,Ona...Rosie...je v nemocnici. Z ničoho nič sa začala dusiť. Musíš prísť, Kathy. Operujú ju. Má len mesiac a už ju operujú." vzlykla a ja som prestala dýchať. ,,Nie! Moje bábätko. Okamžite letím domov." skríkla som sonslzami v očiach a nechala Luka, aby ma objal. ,,Ššt, Kath. Čo je?" spýtal sa vystrašene a chlácholivo sa na mňa usmial. ,,Rosie je v nemocnici. Dusila sa. Operujú ju." odpovedala som trhavo a Calum hneď zabookoval tri letenky. Pre mňa, Loru a Matta. Keďže Luke nemôže odísť. Môžem sa na to vykašľať! Potrebuje ho jeho dcéra! Fanúšičky ho pre seba mali dosť, dočerta. Teraz je rad na nás. Rýchlo som sa obliekla, vzala batožinu a bez slova vybehla z izby. Po ceste som ešte zavolala Loru a Matta a vyrazili sme na letisko. ,,Kathy!" ozvalo sa za mnou. Zbohom, Luke.

,,Katherine, vstávaj. Už sme v Sydney." usmial sa na mňa Matt. Prikývla som a pretrela si oči. Hneď ako sme nastúpili do auta som sa rozplakala. ,,Bože. Ak sa jej niečo stane...môže za to Luke! Nemal odísť! My máme byť prvoradé!" vykríkla som Lore do pleca. Matt ma pohladil po chrbte a pokrütil hlavou. ,,Nehovor tak, Kathy. Nemôžeš nútiť Luka, aby si vybral. Aj fanynky ho potrebujú." dokončil monológ a usmial sa na mňa. Prikývla som a utrela si slzy. ,,Máš pravdu. Ale, takto to predsa nejde. Rosie ho teraz potrebuje. A ja tiež! Jeho dcéra má mesiac a on ju ešte ani raz nevidel! Prvýkrát ju uvidí, keď bude mať tri mesiace! Ak..." Vážne som práve chcela povedať ,ak sa toho malá dožije'? To je príšerné! Isteže sa dožije! Nič jej nebude! Celú cestu k nemocnici sme išli v tichu.

,,Tak, slečna Blakeová, môžete ísť za Rosie. Je stabilizovaná." oznámila mi milá černoška a odviedla ma na pooperačnú izbu. Vidieť Rosiino malé telíčko napojené na toľko prístrojov. ,,Ach, Rosie. Tak si ma vyľakala." vzlykla som a pohladila ju po líčku. ,,Vaša mama ju sem priniesla, pretože sa dusila. Uzatvárali sa jej dýchacie cesty, ale už sme to napravili. Budete na ňu musieť dávať obrovský pozor! A vyvarujte ju stresu! Zdá sa, akoby to deti nevnímali, ale nie je to tak. Ak sa na ňu vrhne tlupa pištiacich dievčat, môže to u nej vyvolať epileptický záchvať. A to predsa nechceme." s týmito slovami vyšla z izby. To si píš, že to nechceme! Opatrne som ju pobozkala na čelo usmiala sa cez slzy. ,,Toto mi už nikdy nerob, láska moja. Si statočné dievčatko, Rosie. Statočné dievča." vzlykla som a ona sa prebudila. Opatrne zaklipkala očkami a zahľadela sa na mňa. Akoby rozoznávala kto som. Zrazu sa rozplakala a ja som ju chcela privinúť. Ale nemohla som. Nechala som ju plakať a sama som sa rozplakala. Zavolala som sestru, ktorá mi ju opatrne odpojila a dala do náručia. Cítiť ju na hrudi bol neopísateľný pocit. Dodávala mi pocit domova a bezpečia. Už som si na ňu tak zvykla, že si život bez nej neviem predstaviť. ,,Na. Napapkaj sa." usmiala som sa a nakojila ju. Medzitým už do izby zavítala Lora s Mattom a mama doniesla vajíčko, v ktorom sme si ju odniesli domov. Matt odišiel späť za chalanmi a Lora s nami domov. ,,Mami, naozaj poď." snažila som sa ju presvedčiť, aby u mňa zostala. Ale ona nechcela. Vraj ,ona má muža, ktorý sa o seba sám nepostará.' Tak som ju nechala, nech za ním ide. ,,Vitaj späť doma, Rosie." usmiala sa na ňu Lora a vybehla do izby telefonovať s Ashom. Ja som zatiaľ Rosie uložila do jej ružovej izbičky. Vytočila som Lukovo číslo a usmiala sa na driemkajúcu Rosie. ,,Ahoj." šepla som do telefónu. ,,Ahoj. Ako sa máš? Ako jej je?" spýtal sa priškrtene. ,,Už je dobre. Práve sme prišli domov, tak som ju uložila do postieľky. Je taká rozkošná keď spinká." usmiala som sa a sklonila sa k nej pre božtek. ,,Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi by som si ju teraz chcel privinúť. Aj teba." zasmiala som sa nad jeho hlasom. Tak! Nech vidí, čo je to strach o dieťa. Vlastné dieťa. ,,Aha. No dobre teda. Tak nasadni na lietadlo a prileť sem za nami. Alebo ti za to nestojíme?" provokačne som vyštekla a on si povzdychol. ,,Miláčik, vieš, že to nejde. Už sme to preberali..." zastavila som ho. ,,Keď to nejde tak mi nehovor, ako veľmi ti na nás záleží! Lebo keď sa chce, všetko sa dá! Maj sa." a položila som. Môj príkry hlas znel vtipne v kontraste s šepotom. Rosie sa pomrvila a v pästičke stisla môj prst. Opatrne som ho vymanila a zišla dole. Na gauči sa rozvaľovala Lora. V náručí...Asha? Čo tu dopekla robí! ,,Ashton!" zvreskla som a hodila sa mu okolo krku. ,,Ahoj ségra. Niečo som ti priniesol." Prekvapene som zažmurkala a Lora vyprskla smiechom. Usmial sa a otočil si ma chrbtom. Rukami mi zakryl oči a ťukal mi do chrbta, aby som kráčala. Vyšli sme von a on ma posadil na lavičku. Pomaly mi odokryl oči, no ja som ich držala pevne stisnuté. ,,Môžeš otvoriť." zasmial sa a ja som ich prudko otvorila. A tam stálo najväčšie prekvapenie na svete! Ach môj svätý Bože!!!

Ahoj všetci!;-) A máme tu novú časť, dúfam, že sa vám páčila. Čo myslíte, čo je pred Kathy, keď je taká prekvapená? Napíšte mi do kometáru, čo si myslíte. Budem rada:-D. Ďakujem vám za všetko! Ľúbim vás!!!:-*