Hated [SK]

2.Nečakaná otázka

Do triedy vstúpila profesorka Carterová a s kyslím výrazom sa postavila pred tabuľu.

,,Sadnúť!"
Všetci si poslušne sadli a mne neskutočne liezla na nervy tá jej dôležitosť. Ako keby bola jediná ktorej sa po dvoch mesiacoch nechcelo ísť do školy!

,,Vítam vás v novom školskom roku!"
Zvrieskla tak že som mala na mále vyskočiť zo stoličky.

,,Teraz prečítam vaše mená, aby som vedela koľko sa vás dostavilo."
Krava, ako keby jej to nebolo jedno.
Nenávidela som Carterovú. Už keď som ju videla mi z nej bolo zle.
Nie len že sa chovala ako striga ale tak aj vyzerala. Na nose mala obrovskú bradavicu a šedivé strapaté vlasy nosila v zapletenom drdole. Obliekala sa ako z pätnásteho storočia a dobre že do práce nenosila kapce.

Čítala meno po mene až prišiel rad na mňa.
,,...Jessica Wellsonová?"
,,Tu."
Potichu som zavrčala a ako naschvál som sa bavila s Oliviou.
Som totiž to ten tip človeka čo rád provokuje a robí nervy tím, čo som neznášala.
Vedela som, čo na Oliviu vždy zabere aby zbystrila pozornosť.

,,Včera som videla Joa."
Šepla som jej.

Joe bol Oliviin idol.Mal svetlo-hnedé vlasy a krásne modré oči.
Bol narozdiel od ostatných celkom milí a pozorný.
Olivia stuhla a uprela na mňa pohľad s nadvihnutým obočím.
Ja som s Joeom bola dobrá kamarátka, poznala som ho od maminej kamarátky. Bol to jej syn. Mali sme 8 rokov a bola to moja prvá láska. Všetkým sme to tajili a doteraz sa na tom smejeme.
Zato Olivia ho spoznala len pred dvoma rokmi, pretože nastúpil do našej školy. Predtým o ňom vôbec nevedela aj keď bývala vedľa mňa. Bola to u nej láska na prvý pohľad.

,,V..vážne? A..a čo ti povedal?

Bola z toho celá hotová, pretože sa mu vždy bála prihovoriť.

,,Nič také, len že by sa rád niekedy zastavil."

Ešte viac roztiahla oči a bolo vidieť, že aj trochu závidí.
Aj keď som ju mala rada ako najlepšiu kamarátku, napriek tomu mi robilo radosť, že mám také možnosti ako ona nie.

Čo už, peniaze nie sú všetko.

Konečne! Po zdĺhavých dvoch hodinách sme konečne odchádzali zo školy.
Amy sa ponúkla, že nás s Oliviou odvezie a tak sme kráčali k jej autu cez školský dvor.

Pri bráne som zahliadla skupinku chalanov, medzi ktorými bol aj Ryan.

Oči sa mi za ním ťahali no mozog mi vravel, aby som sa neotáčala a nebola moc nápadná. Nechcela som totiž schytať nadávku alebo aby po mne dačo hodil.

Ale čo, srať na mozog!

Pozrela som sa na neho a po celom tele mi naskočili zimomriavky.
Dokonalosť sama!
Slnečné lúče sa odrážali v jeho tmavo-hnedých očiach a v jeho šibalskom úsmeve sa ligotali dokonalo biele perličky.
Mal na sebe obyčajné tmavo-modré rifle a obtiahnuté biele tričko cez ktoré sa mu rysovalo vypracované svalstvo.

(Nie, nezabudla som na to čo mi dnes ráno povedal.)

Z môjho užasnutého pohľadu na Ryana ma vytrhla Olivia so slovami: ,,Kašli na neho, je to idiot."
V duchu som jej dala za pravdu a nastúpila do auta.

Amy ma vyhodila pred domom.
Zaďakovala som sa jej, vystúpila som z auta a začala som sa hrabať v taške s nádejou, že nájdem kľúče no v tom na mňa z dverí vybehla Tara, moja sestra.
Silno ma objala a privítala ma ako keby ma nevidela týždeň.
Do rúk mi vopchala nejaký papierik v tvare vystrihnutého mravca.
,,To sme robili v škôlke!"
Usmiala som sa na ňu no nevypadlo zo mňa ani slovko. Došuchtala som sa do svojej izby, navliekla sa do teplákov, rozťahaného trička a zaliezla som do postele.
Zapla som notebook a začala len tak brázdiť po nete až do izby vošla mama.