Hated [SK]

3.Nepríjemné prekvapenia

Panebože, čo som to spravila?!
Už mi fakt preskočilo.
Prečo som to urobila?!

,,Kriste, fuj, prestaň,čo to robíš?!"

Skríkol a odlepil ústa od tých mojich po chvíľke bozkávania a znechutene sa na mňa pozrel.
Ja som ostala ešte viac zarazená a mala som pocit ako keby mi niekto zovrel pľúca v pästiach.
Že jak ma odbil?!
Tak akože toto som nečakala. Ostala som urazená a na meter som sa od neho odsunula.

,,Prosím?!"

Urazeným hlasom som do neho vyštekla, vstala a rýchlim krokom sa vybrala hore ulicou.

,,Počkaj, Jess, prepáč,vysvetlím ti to!!"

Kričal po mne no ja som ho ignorovala.

Vtedy mi bolo všetko jedno. Dobre, možno som to prehnala. Možno mal frajerku alebo mu prišlo moc bozkávať sa s najlepšou kamarátkou.

Ale to fuj? Čo som ja?
Ach, bolo mi na nič. Cítila som sa ponížená viac ako niekedy predtým. To som až taká hrozná?
Zo zvyku som sa pozrela na hodinky.
Uff, mala som ešte pol hodinu na príchod domov.

V septembrovej fujavici som sa pretínala hore dlhou ulicou. Pod kabátom som mala len tenké tričko takže si viete predstaviť, aká mi bola zima, ale aj napriek tomu som ešte nemala chuť ísť domov.
Odbočila som do na Jewelery street. Ale nie len tak. Býval tam Ryan.
Kráčala som k jeho domu. Nevedela som prečo proste som mala nutkanie a tajne som dúfala že ho tam niekde zahliadnem.
Naozaj som sa zbláznila.
Idem smerom k domu kde býval chalan, ktorý ma neznášal a ja som neznášala jeho.

Bola som blízko, tak blízko pri jeho dome že som až zaváhala.
S neistotou som sa ešte viac približovala až som bola pred domom.
To, čo som zahliadla v okne na hornom poschodí ma viac než šokovalo.
Bola tam Olivia a bozkávala sa s Ryanom. Obaja boli len v spodnom prádle.

,,Fuj!!!"

Skríkla som a rýchlo sa otočila.
Vážne? Ona? Veď... sama ma od neho odhovárala a... už asi aj viem prečo! O tohto momentu som stratila dvoch dôležitých ľudí v mojom živote.
Bežala som čo najrýchlejšie ako sa dalo domov po strmej ulici.

Presne o desiatej som prišla domov. Mama spala na gauči s Tarou a rozprávkovou knižkou v ruke. Prikryla som ich oranžovou dekou a vyliezla hore po schodoch do svojej izby.

Nakoniec mala mama pravdu. Fakt sa asi neviem správať v mužskej spoločnosti.

A to s Oliviou? Znechutila sa mi na plnej čiare. Najlepšie kamarátky si predsa hovoria všetko. Ja som jej hovorila všetko! Čo ak to zneužila?
Vždy mi vravievala aký je Ryan debil, idiot a všetko v tom zmysle a teraz sa s ním vyspí?! Prežila by som to, keby mi o tom povedala a zverila sa mi s tým. Dokonca by som jej to aj s ním priala, nie som závistlivá suka, ale toto prehnala!
Fakt,tlieskam,bravo!!

Nebudem klamať, chcelo sa mi plakať. Nie som precitlivelá ale koho by toto nedostalo?
Veď vo svojom živote som nemala nikoho. Nikoho kto by ma chápal. Nikoho komu by som sa mohla vyrozprávať. Nikoho okrem Olivie a Joea.
Áno, Amy. Ona jediná ma počúvala, keď som jej niečo rozprávala.
Mala som chuť jej zavolať a povedať jej všetko, čo sa stalo ale...Bolo pol jedenástej a oni v decáku musia spať o deviatej.

Ráno som našťastie nemusela vstávať do školy. Riaditeľka si zmyslela, že nám dá voľno.
Pre mňa iba dobre, po včerajšku by som dnes nemala silu pozerať sa na na tích dvoch.
Prepáčte, troch.
Od tej chvíle sa mi hnusil aj Ryan.

Dotackala som sa do kuchyne a viete čo nasledovalo.
Káva. Silná bez cukru a smotany.

,,Brrrr!"