Zakázaná Láska (Pozastavené)

4. časť

,,Koľko je hodín?" zmenila tému Lara. Angie na mňa hodila vražedný pohľad. Nevšímala som si ju. Vztiahla som mobil z vrecka.

,,Je šesť aj trinásť minút." oznámila som.

,,Fajn, o pol siedmej sa stretneme u mňa doma a tam urobíme rozlúčku. Ja už musím ísť." zberala som sa k odchodu. Lara ma zastavila.

,,Počkaj. Chcem si to ujasniť. Takže sa stretneme o pol siedmej u teba doma. Ja prinesiem krv, Angie popol a ty sviečky a ..."

,,Tak moment, odkiaľ máš jej krv?" skočila som jej do reči.

,,Minule bola u mňa a porezala sa nožíkom pri krájaní zemiakov. Ostala tam jej krv." vysvetlila.

,,A kedy sa to stalo?" vyzvedala som.

,,Včera večer. Prespávala u mňa."

,,Veď to by nebola Mia, keby sa neporezala." poznamenala Angie.

,,A mňa si prečo nevolala?" opýtala som sa a nahodila urazený výraz.

,,Lebo si mi nedvíhala mobil a neodpísala na SMS."

,,Aha. Dobre tak ja idem kúpiť sviečky. Ahojte." rozlúčila som sa a pobrala sa svojou cestou.

**************************

Už je pol siedmej. O chvíľu prídu Angie a Lara. Na Angie som nahnevaná. Ako to myslela, že som sa zmenila? Nerozumiem jej.

Skontrolovala som, či mám všetko pripravené na "rituál". Je to víly zvyk. Keď víla zomrie na chorobu alebo smrteľnému zraneniu pochovávame normálne ako obyčajný ľudia. Ak ju niekto zabil, telo sa spáli a jej duch sa oslobodí s tela. Jej popol sa vloží do tenebrisu, ktorá sa uloží do nášho chrámu zla. Tenebris je malá debnička ktorá znamená v preklade ,,Temnota" Duša víly tam nájde svoje JA. Rituál je trochu zložitý. Ak nieje v prítomnosti telo víly, musí sa použiť jej krv, ktorou sa trošku pokropí obyčajný popol.

,,Shara, otvor. To sme my. Angie a Lara. Si vôbec doma?" počula som hlasy za dverami. Zdvihla som hlavu na hodiny, ktoré mám hneď pred sebou. Je pol siedmej aj desať minút. Rýchlo som im išla otvoriť. ,,Ahojte." privítala som ich.

,,No konečne. Čo si robila?" vyzvedala Lara.

,,Zamyslela som sa a nepočula som vás klopať." priznala som.

,,My sme zvonili." opravila ma Angie.

,,No poďte dnu." pozvala som ich ďalej. zatvorila som dvere a všetky sme sa usadili v obývačke. Tam som zapálila tri sviečky. ,,Máš grimoar?"(neviem ako sa to píše :DDD) prelomila ticho Lara. ,,Ja som naňho úplne zabudla. Hneď sa vrátim."

,,Shara, ako si mohla na to zabudnúť?" prekvapujúco sa ma spýtala Lara. ,,Nerobím takéto veci. Vždy sa ich iba zúčastním." priznala som. Naozaj som som to ešte nerobila. Rýchlo som vybehla hore do mojej izby. Je to čarodejná kniha mojej prababičky. Keď som bola mladšia som sa učila podľa nej rôzne kúzla, ktoré zvládnem iba ja. Je to dôležitá vec. Grimoard som vybrala so skrýše a zišla s ním dole k dievčatám. Angie zapálila ďalšie dve sviečky a s ďalšími ich položili na zem. Sadli sme si do kruhu a chytili sa za ruky. Sviečky boli usporiadané do kruhu. V strede bola hnedá, hliníková mištička. Do nej dala Lara popol. Na sklenenej malej mištičke bola stuhnutá krv. Lara ju držala nad plameňom sviečky. Krv sa začala roztápať. Lara tri kvapky vyliala na popol. Potom začala hovoriť niečo po latinsky. Z hliníkovej hnedej nádobky sa začal dvíhať dym. Zrazu som pocítila obavy. Niečo sa asi pokazí. Cítila som, že sa niečo blíži. Je to veľmi silné. Odrazu sviečky zhasli a rozbili sa všetky okná v obývačke. Od strachu sme všetky tri zvrieskli...