Zakázaná Láska (Pozastavené)

6.časť

,,Shara pozor!" zakričala na mňa Angie. Bolo neskoro. Niekto ma chytil pod krk a pritlačil k stromu. Potom ma vyzdvihol vyššie. Nemohla som dýchať. Srdce mi bilo ako o závod. Angie a Lara sa iba nečinne pozerali. Mali strach.
,,Povec svojim kamarátkam nech ihneď odídu. Lebo vieš čo sa stane. " začal sa mi prihovárať. Mal pevný a ľadový hlas. Jeho zelené oči až žiarili v tej tme.
,,Chote." povedala som dievčatám. Obidve kívli hlavou z začali sa vzdiaľovať. O malú chvíľku už ich nebolo ani vidieť. Záhadný muž sa obrátil znova na mňa.
,,Čo odo mňa chceš?" našla som odvahu niečo povedať. Tá odvaha sai vracala späť. Chcela som ochutnať jeho krv. Neviem kto to je ale mala som potrebu ho zabiť. Jeho oči boli plné závisti. Bolo mi jasné, že to nie je človek. Jedna polovička môjho Ja je úchvatená, pretože som ešte nikdy nezabila žiadnu nadprirodzenú bytosť a ta druhá znova strach. Cítim, že je silnejší než ja.
,,Čo si zač?" skúsila som sa ho ešte raz opýtať otázku. Len tak na mňa hľadeli jeho zelené oči.
,,Som upír Shara. Ako vidím v tvojich očiach, ešte si sa so žiadnym nestretla. Rád by som ochutnal tvoju krv. " napokon povedal. Nevedela som čo povedať. Len som naňho nemo pozerala. Uvidela som rad bielych zubov. Očné zubi sa mo hneď predĺžili. Začal sa približovať k môjmu krku. Odrazu ho niekto chytil zo zadu a hodil o strom. Ja som klasla na zem a snažila sa nadýchnuť. Držal ma pod krkom veľmi silno.
,,Zabudol si ako sa treba správať k dáme, bratček?" povedal muž, ktorý ma zachránil.
,,Choď si nájsť inú obeť Marek." povedal muž, ktorý ma držal pod krkom.
,,Vypadni Miloš. "
,,Veď počkaj Shara. Raz ťa zabijem." pozeral sa na mňa vražedným pohľadom. Hneď na to zmizol.
,,Ospravedlňujem sa za môjho brata. Je to pako." prišiel ku mne a podal mi ruku. Prijala som ju a pomohol mi vstať. Mal krásne modré oči, ktoré tiež žiarili v tme. Bol blízko, zoroznala som farbu jeho vlasov. Mal ich čierne. Mol asi o hlavu a pol vyšší od mňa.
,,Ďakujem. Som Shara." poďakovala som a predstavila sa. Bolo to zvláštne. Necítila som pri ňom potrebu ho zabiť. Inokedy pri chlapcoch to nevydržím a zabijem ich hneď. Shara čo je to s tebou? Pýtala som sa samej seba.
,,Som Marek. Čo tu robíš tak nedkoro v lese a sama?" opýtal sa ma a milo sa usmial. Nevedela som čo mu mám povedať. Idem na pohreb svojej kamarátky, ktorú zabil upír na ihrisku pred školou a moje dve kamarátky od strachu utiekli.
,,Chcela som si ísť prevetrať hlavu a sa prejsť k vodopádom. " zaklamala som.
,,Tak buď viac opatrnejšia. Nikdy nevieš, na koho cestou narazíš. "
,,Budem. A ešte raz vďaka za záchranu. "
,,Nemáš za čo. Si veľmi statočná. Vieš to?"
,,Ja a statočná? Robíš si teraz zo mňa srandu?" nechápala som ho. ,,Áno. Si prvé dievča aké som kedy stretol, čo nekričí: Pomóc upír." to ma pobavilo. Musela som sa zasmiať.
,,Aj ty si upír?" nedalo mi to.
,,Áno ale viem sa kontrolovať na rozdiel od môjho mladšieho brata."
,,Aha dobre. Tak ja už pôjdem. Maj sa." začala som kráčať smerom k vodopádom.
,,Počkaj, uvidíme sa ešte?"
,,Dúfam, že áno."
,,Máš zajtra po škole voľno?" tak toto som nečakala.
,,Zajtra o pol druhej ťa čakám pri kaviarni. Nemeškaj!" povedala som a rýchlo utekala k vodopádom. Bola som taká nadšená. Bože, čo to so mnou je?