Zakázaná Láska (Pozastavené)

5.časť

,,Ale teraz vážne. Ktorá to urobila?" začala som sa pýtať.
,,Ja nie! Sľubujem." vyjadrila sa Lara.
,,Poďme už radšej k vodopádom. Rozlúčku urobíme neskôr." rozhodla Angie. Všetky sme súhlasili. Dali sme veci do tašky a vydali sa na cestu k vodopádom.

Odkedy sme vyšli z môjho domu som mala strach. Stúpal vo mne adrenalín a zároveň aj strach. Mala som pocit, že nás niekto sleduje. Bolo to niečo, čo som ešte nezažila. Mala som zmiešané pocity. Niekde v strede cesty sme zastavili.
,,Prečo stojíme?" opýtala sa Angie.
,,Niekto nás sleduje. " zašepkala Lara. Všetky sme sa mali na pozore. Pomaly som ani nedýchla. Strach vo mne stúpal. Nevedela som ani čoho sa bojím. Veď každý sa má báť predsa mňa!
,,Do pekla! Musíme sa vrátiť. " nadávala Angie.
,,Súhlasím s tebou. " neprotestovala Lara. Ja som iba ticho prikývla. Zrazu som započula kroky. Všetky sme sa naraz otočili. Asi tri metre pred nami bol obrys postavy. Len tam tak stála a sledovala nás. Mala som strach. Ani neviem kto to je a bojím sa. Čo to so mnou je?
,,Kto si?" opýtala sa Angie. Hlas sa jej triasol.
,,Čo od nás chceš?" pridala sa aj Lara. Postava sa začala približovať. Bol to muž. Mal modré rifle a čiernu bundu. Mal čierne, strapaté a dlhé vlasy. Veľmi som mu do tváre nevidela. Už bol skoro pri nás, keď odrazu zmizol. Začala som sa nervózne otáčať. Po mne hneď aj Lara a Angie. Ustúpila som trochu dozadu. Stúpila som na niečo tvrdé. Pozrela som sa. Pod mojou nohou bola ľudská ruka. Bola trochu rozpadnutá.
,,Shara, pozor!" zakričala na mňa Angie. Bolo neskoro. Niekto ma chytil pod krk a pritlačil k stromu. Hneď na to ma vydvihol vyššie. Nemohla som dýchať...