Unexpected hunt

↠ Part 1 ↞

Harry to cítil. Bolo to všade. Obklopovalo ho to, dostávalo sa mu do hlavy a spôsobovalo miernu závrať.

Bol to pach nebezpečenstva, pach predátora.

Samotná vôňa ho vydesila. Triasol sa, srdce mu bilo ako o život a nevedel ovládnuť svoj strach. Vedel, čo znamená byť obklopený divými líškami. Pochopil, že môže umrieť a vedel, čo potrebuje.

Potreboval ho: Louisa. Louis ho vždy ochraňoval.

Hybrid zajačika počul niekoho klopať na dvere, ale nedokázal sa prinútiť, aby vstal z postele. Cítil sa nesvoj a znepokojený, potrebujúc mať niečo, čo vedel, že nemôže mať.

"Harry, si tam?"

Neodpovedal, len sa otočil a zaboril tvár do vankúša. Zakňučal, keď pocítil hroznú bolesť v podbrušku. Jeho pulzujúci penis sa trel o mäkkú látku prestieradla a zapríčinil triašku jeho tela.

V jeho mysli mu vyskočil obraz Louiho, zatiaľ čo on začal rýchlejšie trieť svoje boky proti prestieradlu, dostávajúc tak väčšie potešenie. Zhlboka dýchal, zachytávajúc chutnú arómu, ktorá bola okolo neho, vôňu Louisa, ktorá sa snažila potlačiť pach nebezpečenstva.

Zalapal po dychu, vydal pár nesúvislých slov a zatvoril oči. Snažil sa vytvoriť nielen trenie, ale i niečo viac, aj keď vôbec netušil čo.

"Harry, si hore?"

Harry vyvrcholil s tichým výkrikom Louiho mena na perách, zašpiňujúc jeho posteľ. Ako mohol byť žiadúci a vystrašený v rovnakom čase?

"Nick," zafučal, otočil sa a pozrel na dvere. "Bolí to."

"Môžem vojsť?" opýtal sa, ignorujúc jeho utrpenie.

Harry neodpovedal a Nick to vzal ako áno. Bolo to v poriadku, Nick ho videl nahého niekoľkokrát predtým. Napriek tomu nikdy neprišiel, aby ho videl v takomto úbohom stave, spoteného a špinavého.

"Hazz, robíš neporiadok," vzdychol si Nick. Harry sa ani nepohol, zatiaľ čo jeho oči nasledovali každý jeden Nickov pohyb. Keď sa posadil na okraj postele, držal sa jeho pohľadu a očakával nejaký liek.

"Ako sa cítíš?" spýtal sa Nick a dlaňou skúmal teplotu jeho čela.

"Zle," odpovedal jednoducho Harry. "Netuším, čo sa mi stalo."

"Hm, áno, ohľadom toho," zamrmlal Nick, pozerajúc sa na neho s nečitateľným výrazom v tvári. Bol skutočne tichý, čo Harryho presvedčilo myslieť si, že zomrie. Nie, on nechcel zomrieť alebo aspoň pokým tu bude tá aróma.

"Je to..." odmlčal sa. "Sľubujem, že nezomrieš, dobre? Potrebuješ len svojho druha, ale zatiaľ ho nemáš."

Harry nakrčil nos, nepresvedčený.

"Ľúbim ťa, zvieratko," povedal Nick a žmurkol na neho, keď položil ruku na jeho hlavu. "Daj mi pusu, zajo."

Harry sa zdesil, vypískol a strkal svojím bielym noštekom do Nickovej ruky.

"Hej, to bolo kvôli čomu?" opýtal sa ho Nick so zvrašteným čelom. Harry vedel, že jeho majiteľ pokladal za divné, že nechce byť hýčkaný, ale nemohol si pomôcť.

Nickov dotyk ho rozrušil, ucítil pach človeka, prostý a nechutný. Bol nič ako líščia vôňa. Vedel, že Nick by mu neublížil, ale nejako mu Louisov pach pridal k jeho sexuálnemu vzrušeniu, robiac ho labilným.

"Louis. Príde? Jeho - vôňa."

"Louis je preč," odpovedal Nick trochu podráždene. "To je ten dôvod, prečo ma nechceš pobozkať?"

Harry sa pozrel šteňacími očami na Nicka. Vyzeral lahodne, rozložený na posteli úplne nahý. Jeho malé našuchorené kralíčie uši a špička nosa bola zmes detskej ružovej a bielej. Bol najroztomilejšie a najkrajšie stvorenie, aké kedy Nick videl.

"Nick," povedal Harry s nakrčeným noštekom.

"Áno, zajo?"

"On... Miluje ma?"

"Čo? Harry, vravel som ti. Musíš na Louisa zabudnúť," poznamenal Nick s cvaknutím jeho zubov. "Je nebezpečný."

"Nie. On ma ochraňuje," odpovedal Harry, príliš slabý na vytvorenie logickej a súvislej vety.

Bol to začarovaný kruh. Harry mal extrémne bolestivé nutkanie dotýkať sa a byť dotýkaným. Začal sa cítiť osamelo a chcel si vyplakať svoju dušu.

Nick sa zasmial a pohodil hlavou dozadu. Smial sa tak hlasno a jeho smiech znel tak kruto, až Harry pocítil mráz na svojom chrbte.

"Nemyslím si, je líška. Ľúbiš ma?"

"Ľúbim." Neznelo to ako lož, ale tiež to neznelo ako pravda. "Môžeš ho zavolať?" zašepkal Harry, ktorý sa krčil do malej guličky.

"Hazz, chce ťa naháňať a ublížiť ti. Nemyslím si, že chce byť tvoj priateľ, nikdy to nechcel," povedal a pohladil Harryho ušká. "Chceš sa vykúpať? Potom ti môžem dať tvoje obľúbené mašličky, takže budeš vyzerať krajšie. Chcel by si, že?"

Harryho tvár bola už vlhká od sĺz beznádeje a túžby milovať, druhu lásky, ktorú mu Nick nemohol dať. Prikývol tak ako tak, pristúpil na návrh jeho majiteľa.

Nechal Nicka ho okúpať, aj napriek jeho váhaniu, aby sa ho dotkol. Bolo to kvôli tomu, že ho mal rád a nechcel, aby si jeho majiteľ myslel, že ho nenávidí. Nemohol nenávidieť Nicka - človeka, ktorý otvoril dvere jeho domu a staral sa o neho tak dlho.

Ale Louis... Louis mal najkrajšie pery k ubozkávaniu, predstavil si Louisa a jeho spolu, Louiho vôňa bola jedinou vecou, ktorou sa chcel Harry opiť.

Harry nikdy naozaj neveril, že by ho chcel Louis naháňať a neskôr zabiť. Louis ho ochraňoval, Louis bol jeho domov.

Harry a Louis mali vždy vo dvore ich tajné miesto odo dňa, kedy sa prvýkrát stretli v záhrade. Oči prilepené jeden na druhom a vzájomné hľadanie útechy. Nájdenie citov - nikdy ich nenapadlo, že by ich mohli pociťovať.

Samozrejme, pokým mu Nick nepovedal, že Louis je preč, pretože ho chcel zabiť.

V každom prípade, Harry nikdy neveril jeho slovám.