Unexpected hunt

↠ Part 2 ↞

Králiky boli vždy lahodné pre niekoho ako bol Louis, ktorý bol hybridom líšky. Boli neustálym pokušením, konštantným odporom pre Louisove inštinkty.

Ale Louis bol silnejší ako jeho inštinkty, alebo aspoň by mal byť.

Prečo potom Harry zúfalo plakal a bol skrútený až do klbka v rohu miestnosti?

Louis vykríkol, ale znelo to skôr ako zavrčanie. Začal jeho lov a jeho korisť bola priamo pred jeho očami.

Chcel chytiť zajačika.

Chytiť ho a ublížiť mu, akoby to urobila každá iná líška. Neznela myšlienka lovu jeho koristi naozaj lákavo?

Znela.

Louis to nechcel urobiť. Kričal a kričal, snažil sa zastaviť jeho hlúpu túžbu ublížiť nevinnému hybridovi.

Vtedy sa Louis Tomlinson prebudil.

Hybrid líšky otvoril oči, lapajúc po vzduchu ako topiaci sa muž, ktorý sa zúfalo snaží dostať na povrch. Jeho vízia bola rozmazaná a myseľ zahmlená.

Predovšetkým bol vystrašený a Louis nebol nikdy vystrašený.

Pokoj rána nesedel s bojom, ktorý cítil vo svojom vnútri. Blázon, aj keď...On nebol nikdy normálny. Horúci a bezdychu.

Správal sa ako skurvené zviera.

Existovala jediná vec, kvôli ktorej bol Louis na seba hrdý: mal absolútnu a úplnú kontrolu nad zvieracou časťou svojej osobnosti.

Získanie kontroly nad jeho inštinktom bol jediný spôsob, ako sa nestať divou líškou. Tiež to bol jediný spôsob ochrany nádherného tvora, ktorý žil vedľa - jeho Harryho.

Louis vedel, že nezáležalo na tom, aké dobré bolo jeho sebaovládanie. Jeho zvieracia strana vedela vždy ukázať svoju silu.

V také dni vyhľadával lovenie a viacej násilia. A Louis vedel, že toto bol jeden z nich.

Našťastie pre neho, jeho majiteľ Liam nemal problém s tým, keď Louis potreboval slobodu. Nechal ho potulovať sa okolo a naháňať sem a tam zvieratá.

Pokiaľ sa vrátil na konci dňa domov, Liam bol v poriadku.

Louis však v ten deň nebol v pohode. Túžba po love bola omnoho silnejšia.

Snažil sa upokojiť svoju myseľ a počítať do desať, oči prilepené ku stropu. Tlkot jeho srdca bol smiešne rýchly, ruky sa mu potili a cítil ho všade. Cítil Harryho ako nikdy predtým.

"Bože, čo sa to so mnou deje," zamrmlal a zbieral energiu na to, aby vstal z postele.

Jeho telo bolo spotené, jeho líščí chvost bol mastný od jeho vlastného potu. Najhoršie zo všetkého bolo, že bol nadržaný, čo nebola naozaj dobrá kombinácia s jeho zjavným stavom.

Louis sa snažil osprchovať a trochu zrelaxovať. Tučné kvapky vody šľahali na jeho chrbát. Začal pomaly hladiť svoj penis a myseľ mal naplnenú hriešnymi predstavami Harryho.

Použil šampón so silnou arómou, snažiac sa tak zneutralizovať a zakryť vôňu Harryho, ktorá ho prenasledovala na každom kroku.

Vedel, že by nemal. Harry nechcel byť jeho druh.

Vedel, že hybrid zajačika leží na posteli, žiada a prosí o neho... Nebolo to niečo, čo by mal chcieť, aspoň nie týmto spôsobom. Jeho malé králičie uši boli naklonené nadol, jeho krásny našuchorený zajko, vystavujúc sa Louisovi a pokúšajúc ho, čo hneď vyvolalo odozvu v penise.