Unexpected hunt

↠ Part 5 ↞

Zacítil jeho vôňu ešte pred tým, ako sa Louis vkradol do domu. Fungovalo to podivným spôsobom. Zajačik nebol zvyknutý cítiť druhých hybridov tak intenzívne.

Nebol zvyknutý cítiť takú veľkú a divokú zmes pocitov vo svojom vnútri. Poznal vôňu líšky a vedel, že by ho mala vystrašiť. Táto konkrétna líščia vôňa ho však nikdy nevydesila.

Louis mal na neho okamžitý účinok, cítil sa s ním bezpečnejšie. Všetka podivnosť sa vytratila a bola nahradená pocitom domova.

Harry bežal k dverám, kde cítil stopu Louisa. K dverám, ktoré Nick zamkol bez zjavného dôvodu.

Padol na kolená pred dverami, neschopný zastaviť slzy, ktoré sa drali z jeho očí. Mal pocit, že bol veľmi zraniteľný. Bol to neporiadok emócií - túžby, nebezpečenstva, sexuálneho vzrušenia a pocitu, že mu niečo cenné chýba.

Vedel, že bol sledovaný niekým, kto nevoňal ako Louis. Divoké líšky boli pre neho peklom, chceli ho zabiť a Harry naozaj, naozaj nechcel umrieť.

"Harry?"

Harry sa ani nepohol. Bol to ten chrapľavý, vysoký hlas. Nebol úplne ľudský, ale bol ľudskejší ako mali ostatné hybridy. Bolelo ho to počuť.

Zajačik prehltol a rozmýšľal, čo by mal robiť ďalej. Nebol schopný vidieť líšku, ale jej vôňa opantala Harryho natoľko, že sa mu zvýšila teplota a v jeho penise začalo šklbať.

"Neboj sa, Harry, to som ja," povedal pomaly Louis. Jeho hlas bol nežný, nechcel vystrašiť Harryho. Napriek tomu mu jeho inštinkt napovedal, že sa jeho zajko bojí. "Ja... Chýbaš mi."

"Nick...," zamumlal Harry a zlyhal mu hlas. Nevedome obmotal svoje ruky okolo skrčených nôh v obrannej pozícii. "Nick povedal, že mi ublížiš."

"Bože môj, Hazz. Veď vieš, že by som ti nikdy neublížil," odvetil Louis a priblížil sa k dverám. Harry videl, že sa dvere trošku pohli. Vedel, že sú zamknuté, ale aj tak sa posunul ďalej od nich. "Nikdy. Radšej by som zomrel, než by som ti mal ublížiť."

"Bojím sa," povedal Harry a prepukol v plač. Vzlykal, bol taký zúfalý. "Nie teba. Zacítil som jeho."

"Viem, Harry, ja viem," povedal Louis a jeho hlas znel zamyslene. Harrymu náhle prebehol po chrbte mráz. Nebol zvyknutý, aby sa okolo neho pohybovalo tak veľa divokých tvorov. "Je to Zayn. Ja budem... Som tu s tebou, nikto sa ťa ani nedotkne, zajo."

Harry naozaj nikdy nepoznal nikoho tak starostlivého ako bol Louis. Nick bol pekný, aj keď jeho prívetivosť nebola to, čo potreboval aktuálne. Louisova prítomnosť bola... potrebná (a lepšia).

"Chceš...?" Harry si nebol istý, ako má dokončiť svoju otázku. Chystá sa ho zabiť? Chce ho zraniť ako ktorákoľvek iná líška, ako mu to aj povedal Nick?

"Som tu, aby som ťa chránil," povedal Louis chrapľavým hlasom, opierajúc sa o dvere. "Vždy ťa budem ochraňovať."

Veril mu. Bože, pocítil podivný výbuch v jeho podbrušku, po ktorom sa cítil čudne. Bol to Louisov efekt, vždy Louisov. Nikdy pre tým nič takého necítil, ani so žiadnym iným hybridom.

"Ale Nick povedal..." prehltol a snažil sa chytiť dych. "Tiež mi chýbaš," odfrkol si Harry a chrbtom dlane si stieral slzy z tváre.

"Harry," zašepkal Louis, zvýšiac trochu svoj hlas. "Zajko, ja... Bože, ja ťa milujem. Neviem, čo ti povedal Nick, ale sme priatelia. Priatelia neubližujú jeden druhému."

Nikto z nich neprehovoril, lebo ani jeden z nich si nebol istý tým, čo má povedať. Harry hlučne vzlykal a pritisol si hlavu na dvere, pretože zúfalo chcel počuť Louiho tlkot srdca.

"Priatelia," zamumlal nakoniec Harry, neschopný vyjadriť svoje pocity akýmkoľvek iným spôsobom. Napriek tomu, keď to povedal, znelo to nudne.

"Áno, najlepší priatelia."

Nick mu vravel, že zajačik a líška nemôžu byť nikdy priateľmi. On si bol celkom istý, že sa Nick zmýlil.

Louis nevyzeral nebezpečne, narozdiel od divokej vône, ktorej sa Harry bál.

"Louis?"

"Počkaj na mňa, zajo. Mám niečo na práci."

"Čo niečo?!"

Líška však nikdy neodpovedala.