Lady & Tramp [ Jacob Frye x OC ] Assassin's Creed Syndicate/Sk

p r o l ó g : no place like home

NO PLACE LIKE HOME

~ * ~

Londýn bol vždy známy svojim sychravým počasím a dnešok nebol žiadna výnimka. Ulicami sa niesol zvuk klepotajúcich kopýt a škrípajúcich kolies kočiarov, dotvárali ho drobné kvapky dažďa dopadajúce na vydláždenú cestu. Hoci slnko zotrvávalo ešte stále na oblohe, sivé chumáče mrakov ho skryli pred obyvateľmi Londýna a jeho ulicami sa nieslo akési zvláštne šero. Na jesennom počasí sa podpísal aj studený vietor, ktorý nadvihoval klobúky džentlmenom z hláv a ženy si zase kvôli studenému vzduchu všade naokolo naťahovali saténové rukavice.

"Už tam skoro budeme, slečna," ozvala sa Lýdia - moja vychovávateľka, ktorá sedela v malom, no útulnom kočiari oproti mne. Cestovali sme z vidieka, pomerne dlho a náš kočiar konečne dorazil do hlavného mesta. Nebola som ohromená. Londýn som videla už mnoho rázy pred tým, v celej svojej industriálnej grácii. Hoci sme mali namierené do honosného sídla mojej tety, u ktorej som sa mala v blízkej dobe zdržať pár mesiacov kvôli vzdelávaniu, naša cesta videla aj cez chudobnejšie štvrte.

Nikdy ma neprestával udivovať londýnsky život na uliciach. Tak veľa ľudí bez domova, špinavé, otrhané šaty, zašpinené dlane zopäté v zúfalom geste žobrajúce o jediný šiling, kúsok chleba, alebo len proste postavy bezducho ponevierajúce sa špinavými uličkami. Nejakým zvláštnym spôsobom ma to fascinovalo, rukou zahalenou v čipkovanej rukavici som nenápadne poodhrnula zamatový záves, ktorý zakrýval výhľad z okna nášho kočiaru. Naklonila som sa bližšie, aby som ich lepšie videla.

"Nepozerajte sa von, slečna. Nie je tam nič pekné, čo by ste mohla vidieť." Lýdia stisla svoje pery do prísnej tenkej čiary, keď sa môj zrak odtrhol od chudoby vonku za oknami a znova som sa pozrela na ňu.

"Je mi ich ľúto," priznala som, keď som zložila obe ruky vo svojom lone. Saténová látka mojich šiat jemne zašumela pri každom pohybe, ktorý spôsobilo hrkotanie kočiaru.

"S niečím takým by si mladá dievčina vášho postavenia nemala lámať hlavu."

"Viem, bola som len trochu zvedavá," odpovedala som a môj pohľad skĺzol k rukám založeným na lone. Mierne som stisla látku svojich smaragdových šiat. Matka mi nabalila na cestu len to najlepšie oblečenie. "Musíš v Londýne urobiť dojem," hovorila mi. "Si už takmer dospelá žena a je na čase, aby si začala premýšľať o svojej budúcnosti. Riadne vzdelanie a spôsoby sú pre mladú ženu ako ty mimoriadne dôležité. Teta Emily sa o teba veľmi dobre postará."

Povzdychla som si. Nebolo to tak, že by som nemala tetu Emily rada. Vždy bola ku mne láskavá a štedrá, hoci občas prísna, no s matkou mi zakaždým tvrdili, že je to len pre moje dobro. Opustiť však na tak dlhý čas rodný domov a vybrať sa do tak veľkého mesta ako je Londýn, to bolo to pre mňa niečo nové, čoho som sa tak trochu desila. Matka už niekoľko týždňov rozprávala o zasnúbení a o tom, jak dôležité je, aby som si vybrala niekoho s postavením a dobrým menom. Bola som najstaršia z troch sestier v našej rodine, preto sa odo mňa očakávalo, že si ako prvá nájdem bohatého manžela a dobre sa vydám. Mám také podozrenie, že ma do Londýna poslala hlavne v nádeji, že sa na mňa ulakomí nejaký zámožný džentlmen a ja čoskoro odídem z domu natrvalo. Nevedela som si to ani predstaviť, pri pomyslení na to, že čoskoro opustím všetko, čo som doposiaľ poznala, s úplne cudzím mužom, sa ma zmocnila panika. Okrem našich bratrancov a strýkov som za celý život neprehovorila ani slovko so žiadnym iným džentlmenom. Jediným mužom v mojom živote bol doposiaľ môj otec, no to všetko sa malo v blízkej dobe zmeniť.