Lady & Tramp [ Jacob Frye x OC ] Assassin's Creed Syndicate/Sk

o n e : strangers in the night

STRANGERS IN THE NIGHT

~ * ~

Srdce mi od strachu išlo vyskočiť z hrude, ešte nikdy som sa neocitla v tak nebezpečnej situácii. Výstrelov padlo viacero, navzájom bijúce sa gangy zrejme pristúpili k smrteľnejším zbraniam. Modlila som sa, aby sa Haroldovi a Lýdii nič nestalo. Uvedomila som si, že stále ležím na zemi a spočíva na mne ťarcha cudzieho tela. Mužského. Nech bol ten muž ktokoľvek, zrejme mi zachránil život, pretože ak by ma nezvalil na zem, zasiahla by ma guľka z revolveru. Než som sa stihla spamätať, bol na nohách a ja som sa odvážila pozrieť hore, aby som zistila, o koho šlo. Bola už tma a takmer som ho nevidela, no všimla som si, ako ku mne načiahol svoju veľkú dlaň a keď som ju po krátkom zaváhaní prijala, zdvihol ma zo zeme.

Moje oči zvedavo blúdili po jeho postave, v tom šere som si všimla, že bol veľmi dobre oblečený, také veci nosili džentlmeni i keď súčasťou jeho odevu boli aj akosi zvláštne poukrývané zbrane. Nikdy som nikoho tak oblečeného nevidela. Najviac ma prekvapilo to, keď som mu chcela pozrieť do tváre, no tá bola zahalená v tieni, nakoľko mal na hlave natiahnutú kapucňu a tá mi bránila vidieť jeho črty zreteľne.

Prv, než som sa mu stihla poďakovať, rýchlo sa otočil a odrazil jedného z chuligánov, ktorí sa ho pokúsili napadnúť zozadu. Od prekvapenia som si prikryla ústa dlaňou, keď som uvidela s akou rýchlosťou a dravosťou sa hýbal. Bol mimoriadne rýchly, moje oči takmer prehliadli jeho bleskové pohyby. Okrem toho z neho sršala brutalita, to, ako zasadzoval údery a rany úplne agresívne, neľútostne a presne, bolo dych vyrážajúce. Ak by mi nebol pred chvíľou zachránil život, s určitosťou by som bola z neho nasmrť vydesená. Teraz som tam však iba stála a fascinovane sledovala ako sa bije s ostatnými, ktorí si na neho trúfali. Dokázal dokonca bojovať aj s viacerými naraz.

Opäť sa ku mne zakrádal jeden z tej otrhanej bandy, no kým stačil čokoľvek urobiť, neznámy muž v kapucni si ho všimol a opäť bol pri mne. Chuligána jedným kopom zneškodnil a zrazu som pocítila jeho pevný stisk na predlaktí. Ťahal ma odtiaľ preč, preč z centra bitky. Zúfalo som vrhla pohľadom do prítmia a zašepkala Lýdiino meno, pretože som sa od nich vzďaľovala čím ďalej, tým viac.

Neznámy ma odtiahol o pár uličiek ďalej, cestou sme stretli pár ďalších túlajúcich sa chuligánov, no zdalo sa, že nikto nemal chuť si s ním niečo začínať. Keď sme sa ocitli tam, kde bolo prázdno, trochu som sa preľakla. Predsa len, bol to úplný cudzinec a bola som s ním sama, kto vie, čo sa so mnou mohlo stať, nič by mu nezabránilo ublížiť mi. Spoliehala som sa však na to, že to nie je jeden z jeho plánov.

"Teraz sa nezľakni, nič sa ti nestane." Prehovoril a ja som mu znova prekvapene pozrela do zahalenej tváre, na ktorú dopadal tmavý tieň. Jeho hlas znel tak mlado. A bol príjemný, veľmi príjemný, mal typický londýnsky prízvuk; tón, akým rozprával, mi spôsobil akýsi zvláštny pocit vo vnútri. Chcela som sa ho spýtať, že čo tým myslel, no zostala som v šoku, keď pristúpil tesne ku mne, jedna z jeho rúk ma vzala okolo pásu a pritiahol si ma k sebe tak, že medzi nami nezostal ani kúsoček voľného miesta.

"Čo to má-?" Očervenela som, nebola som zvyknutá na tak blízku prítomnosť iného muža, no prv, než som stihla dohovoriť, z akéhosi zvláštneho mechanizmu, ktorý mal pripevnený na svojej voľnej ruke, vystrelilo samo od seba lanko a vyletelo až k streche jednej z budov, ktoré boli naokolo. Po hlasnom šťuknutí mechanizmu sa bez varovania naše nohy odlepili od zeme a my sme vyleteli do vzduchu. Zhrozene som skríkla a inštinktívne omotala svoje ruky okolo jeho krku, bála som sa, že spadnem. Jeho silná ruka ma však držala pevne a sotva som sa stihla poriadne nadýchnuť, moje nohy sa znova ocitli na pevnom povrchu. Až to ma upokojilo a prestala čom kričať.