V tieni tajomstiev

2.Časť

"Takže budem stručná"zahľadela sa mi do očí.
"Včera sme dostali hlásenie tak sme s Wallom bežali na miesto.Našli sme ťa v jednom opustenom dome neďaleko jazera.Bola si v bezvedomí.Okolo boli stopy po boji a kopa slizu"povedala.
Po chvíli sa pozrela na hodinky.
"Už by sme mali ísť"zhodnotila.
Opatrne som vstala a prešla som okolo kresla a Amare.Otvorila som dvere a vykukla von.Ani som nespozorovala ako rýchlo okolo mňa prešla a zatvorila dvere.Porozhliadla som sa.Na stenách boli vzorované tapety a obrazy.Na bielych tapetách boli namaľované malé čierne obrazce.Chcela som si ich obzrieť podrobnejšie no to už vedľa mňa opäť stála Amare.
"Tak ideme?"spýtala sa malinko nervózne.Pôsobila tak trochu strašidelne tak som ju radšej poslúchla.Išli sme kadejakými chodbami ale veľa ľudí sme nestretli.Ani som sa na nič nepýtala len som poloprítomne hľadela na cestu.Nešlo mi to do hlavy.Bol to sen či nie?Mala by som jej to povedať?Môžem jej dôverovať?Mala som nespočetné množstvo otázok.

Amare zastavila a ja ponorená v myšlienkach som do nej skoro narazila.Boli sme vo veľkej priestrannej miestnosti.Bol tam akýsi recepčný stolík za ktorým stála nízka žena s krátkymi čiernymi vlasami.Úsmev mala zamrznutý.
"To vám to teda trvalo"ozval sa Wall ktorý sedel na koženom gauči.
Netrpezlivo hľadel nahodinky.
"Prepáč"povedala osravedlňujúco.
Wall len prevrátil očami.To stretnutie musí byť asi dôležité.Zišlo mi na um.
"Poďme aby nečakal dlho"vstal z gauča.
Vybral sa opačným smerom ako sme prišli a my sme ho následovali.

"Kam to ideme?"snažila som sa vyzvedať.
"Za Mariellom"na moje počudovanie odpovedal Wall.
"Je to náš imperátor"objasnila Amare.
"Chcel s tebou hovoriť už včera ale keďže sme ťa priviedli v bezvedomí nemal možnosť"opäť prehovoril Wall.
"A čo ste vlastne vy?"ani som to nechcela povedať ale vyletelo mi to z úst.
Obaja sa kus zarazili ale pokračovali sme ďalej.Amare zrejme mala odpoveď na jazyku ale v tom sme zastavili."Tak sme tu"vyhlásil Wall.Stáli sme pred vysokými bordovými dverami.Na pravom a ľavom boku odo dverí boli postavené vysoké vázy.Boli pomaľované podobne ako steny.Wall bol zahľadený do hodiniek a až po chvíli prehovoril.
"Môžeš ísť dnu.Mariell ťa očakáva"prvý krát sa mi pozrel do očí.
Jeho pohľad bol prísny.Naprázdno som preglgla a keď som sa lepšie započúvala do toho čo povedal zarazila som sa.
"Vy nejdete?"predstava že by som mala ísť za ich imperátorom čo predpokladám, že je pre nich niečo také ako kráľ,ma zdesila.
"Nie,chce s tebou hovoriť osamote"povedal rázne.
Pristúpil k dverám o čosi bližšie mávol rukou a niečo nezrozumiteľné zašomral.Nerozumela som tomu čo povedal ale dvere zrejme áno keďže sa začali otvárať.Nechápavo som hľadela na Walla.Amare ma postrčila dopredu.Nestihla som sa ani obrátit do zadu a dvere už boli zatvorené.

Miestnosť bola asi tak veľká ako hlavná sála.Ale steny tejto miestnosti zdobili tisíce kníh.Bola som taká zahľadená do kníh, že som si druhú časť miestnosti neobzrela.
"Čítaš rada?"ozval sa hlas za mnou.
Otočila som sa tak prudko až som skoro stratila rovnováhu.Predpokladala som ,že to bude ten Mariell či ako sa vlastne volá.Predstavovala som si ho ako nejakého starého osemdesiat ročného dedka.To som sa teda riadne mýlila.