V tieni tajomstiev

10.Časť

Hneď ako hovor skončil a ja som držala v tichosti mobil v ruke za pár sekúnd to bol opäť náhrdelník.Asi o minútku som ho mala opäť na krku.Niekto zaklopal na dvere.Malinko mnou trhlo.

"Ďalej"povedala som neisto.
Cez dvere prešla silueta ktorá sa postavila rovno predo mňa.Silliness.Prešiel po mňe pohľadom.
"Dobrý výber oblečenia"skonštatoval po chvíli.
"Ehm..Ďakujem"opätovala som mu úsmev.
"Hmm..Ale niečo tomu chýba.." vytiahol niečo z vrecka.
Druhou rukou mi jemne zakryl oči a podal mi ten záhadný predmet.Po chvíli dal svoju ruku z pojich očí preč a ja som v ruke držala dýku.Nechápavo som nadvihla obočie.
"Toto nos pri sebe,budeš sa cítiť bezpečne..."nenechala som ho dohovoriť.
"...alebo ako vrah"doplnila som.
Na tvári sa mu zjavil pobavený úsmev.
"Zlatíčko,ty teraz vo svete vrahov žiješ"rozrehotal sa.
Tá veta ma zneistila.Napriek môjmu znepokojeniu som si dýku prezrela a opatrne prstami som prešla po jej čepeli.Nebola mocdlhá ale ostrá bola určite.Jej drevenú rukoveď zdobili akési ornamenty.Podobné tým ktoré sa črtali po stenách celého inštitútu.Až po chvíli mi došlo,že v miestnosti je ešte stále aj Sillines.Dýku som si 'odložila' do ľavej čižmy.
"Dobrá skrýš"poznamenal.

"Kde je Amare?"spýtala som sa po chvýli.
"Trénuje so svojou skupinou"odvetil.
"So svojou skupinou?"nechápala som.
Žiadnu skupinu mi Amare nespomínala.Možno ani nemala kedy keďže sme sa poznali len jeden deň.

"Inštitút sa delí na západné a východné krídlo.My sme teraz v západnom.Každé krídlo je rozdelené na skupinu so siedmimi až desiatimi členmi.Každá skupina má svojho veliteľa a názov.V západnom krýdle máme skupiny A1,B2,C3 a D4.Východné krýdlo má zas skupiny E5,F6,G7 a H8.V inštitúte sa nachádzajú ale aj takí ktorí nepatria do žiadnej skupiny a prídu na pomoc tam kde ich potrebujú.Takých nezačlenených nás je tu vyše 500"celé to povedal jedným dychom.
Na mňa to bolo až priveľa informácií tak mi trošičku trvalo kým som to zhltla.

"Mimochodom ja viem,že sa máš stretnúť s Celaritatom"žmurkol na mňa.
Posadila som sa na posteľ a nechápavo som sa mu zahľadela do očí.
"S kým?"vôbec som tomu nechápala.
"Aha,jasné...on ti určite meno nepovedal však?"pousmial sa.
Až vtedy mi to docaklo.
"Ty ho poznáš?!"neveriacky som sa spýtala.
"Ja poznám každého"urobil pár krokov k oknu a zahľadel sa von.
"Vlasne ťa za ním o štvrtej zavediem,keby si šla sama ostatným by to bolo podozrivé a nepustili by ťa.Som niečo také ako tvoja výhovorka"otočil sa ku mne.
"O ničom z tohoto Mariellovi nepovieš.Ani to,že máš dohodnuté stretnutie s upírom a ani to,že som mu pomohol"upozornil ma.
Z ťažka som preglgla a nakoniec som súhlasne pokývala hlavou.

Pozrel sa na jeho zlaté hodinky ktoré sa mu trblietali na zápästí.
"Je trištvrte na štyri,mali by sme ísť"skonštatoval.

Vyšli sme z mojej izby a prešli sme pár dlhými chodbami až k východu.Keď sme sa chystali nenápadne opustiť inštitút niekto si za nami odkašľal a my sme sa otočili.Za nami stála Amare.

"Kam idete?"spýtala sa prísne.
"Idem Tii ukázať záhradu.Teba by tiež nebavilo celé dni byť zavretá tu" odvrkol.
Vzdychla si a rukou nám naznačila aby sme teda šli.
Keď sa stratila v chodbách vyšli sme von,pozreli sme či nás náhodou niekto nesleduje a keď bol vzduch čistý pobrali sme sa k tomu stromu.
••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
Tak tu je tá sľúbená časť :) Ospravedlňujem sa za preklepy :D